Koľkokrát sme čítali, počúvali a rozprávali o láske! Láska sa spomína skoro v každej piesni, básni a to slovo sa stalo tak často používané, že niekedy je to až nepríjemné. Keďže o láske sa stále hovorí a každý ju skloňuje v rozličných podobách, svet by sa mal doslova topiť v láske. Ľudia by sa mali milovať, pomáhať si a vzájomne si slúžiť. Iste by to bolo veľmi krásne.

O láske rozpráva aj Ježiš a kladie ju na prvé miesto. Hovorí: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily! Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!

Ježiš úmyselne hovorí o láske, lebo jeho súčasníci tento príkaz nebrali príliš vážne. Židovská posvätná Thora obsahovala 613 prikázaní – 248 pozitívnych a 365 negatívnych. Množstvo príkazov a zákazov svedčilo o tom, že sa dôraz kládol na vedľajšie veci a najzákladnejší príkaz lásky k Bohu a k blížnemu zostával bokom. Najdôležitejší príkaz podľa Ježiša Krista je príkaz lásky. Pekne túto myšlienku rozvíja sv. Augustín, keď hovorí: Miluj a potom rob, čo chceš.

O láske k blížnemu si rozprávame temer každú nedeľu, a tak môže mať niekto dojem, že na lásku k Bohu sa zabúda a berieme ju príliš samozrejme. Zamyslime sa teda, čo to znamená milovať Boha z celého srdca.

V prvom rade treba povedať, že ho musíme milovať tak, že mu patrí celé naše srdce. Vzorom takej lásky je Panna Mária. Celé jej srdce patrilo Bohu. Len si spomeňme: zvestovanie, narodenie Krista, traja Mudrci, 12-ročný Ježiš v chráme, cesta na Kalváriu, zmŕtvychvstanie... Mária za každých okolností, v dobrom, aj v zlom, mala srdce otvorené iba pre Boha, on mal v ňom prvé miesto. Ďalej musíme konštatovať, že nikomu a ničomu nedáme pred Bohom prednosť. Sem treba zaradiť aj takých blízkych ľudí, akými sú otec a matka, manžel a manželka, ba aj vlastné dieťa. Manželská aj rodičovská láska musí mať základ v Bohu. Príkladom je pre nás starozákonný Abrahám, ktorý neváhal vztiahnuť ruku na vlastného syna, keď to od neho žiadal Boh. Napokon ešte treba dodať, že Boha milujeme celým srdcom vtedy, keď sa snažíme robiť všetko, čo prikazuje a nekonáme to, čo nám zakazuje. Tu môžeme spomenúť celý rad svätcov, ktorí aj napriek svojim ľudským slabostiam a chybám, usilovali sa plniť Desatoro vo svojom živote. A tento Zákon je záväzný aj pre nás. Z toho, čo sme si povedali, môžeme vytvoriť akúsi poučku, ktorá hovorí, že Boha musíme mať hlboko v srdci, kde on má prvé miesto.

Srdce plné lásky k Bohu mala aj sv. Regina. Jej rodiča boli pohania, ale na výchovu ju dali kresťanskej pestúnke. Dievča spoznalo krásu Kristovho učenia a začalo ho milovať. Dala sa pokrstiť a tešila sa, že patrí Kristovi. Dozvedel sa to však otec, ktorý sa s tým nedokázal zmieriť a dcéru vyzval, aby sa zriekla kresťanstva. Keď to odmietla urobiť, dal ju vyzliecť a za jej dlhé vlasy priviazať ku stromu. Sluhom prikázal, aby ju bičovali a takto násilím sa vzdala kresťanského učenia. Ona však pri mučení sa vrúcne modlila a prosila o silu vytrvať vo viere. Otec ju dal vrhnúť do žalára, no ani ten ju nezlomil. Po dlhom mučení ju napokon upálili. Pre sv. Reginu bol Boh všetkým, mala ho na prvom mieste vo svojom živote.

Aká je moja láska k Bohu? Mám ním naplnené srdce? Koho alebo čo pred ním uprednostňujem? Nie je moje srdce sebecké, prázdne a zatrpknuté bez lásky?

Milujme nášho Boha! Dajme mu najčestnejšie miesto v srdci a verme, že sa nám to bohato vyplatí. Lebo sám Ježiš povedal: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi; aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi; aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.