Začiatok minulého storočia priniesol pre mnohé krajiny veľké spoločenské a politické zmeny. Zrútili sa kráľovské tróny, koruny panovníkov boli prenesené do štátnych pokladníc a titul „kráľ“ stratil na dôležitosti. A práve v tomto čase, v roku 1925, pápež Pius XI. ustanovil sviatok Krista Kráľa. Mnohí si možno vtedy pomysleli, že ide o provokáciu, že pápež zastáva kráľovské tróny, ale nebola to provokácia?

Pápež pri vyhlasovaní sviatku čerpal z Ježišových slov. Na posmešnú otázku Piláta: Si židovský kráľ?, Ježiš odvetil: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto. A na prosbu lotra, aby si naňho spomenul vo svojom kráľovstve hovorí: Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.

Keď však porovnáme Ježiša – Kráľa z dnešného evanjelia s inými kráľmi, zistíme, že sa od nich odlišuje. Je kráľom bez armády, bez zbraní, bez poddaných, bez paláca, bez zemepisného územia, bez žezla, bez zlatej koruny, ba aj bez šiat. Má len 33 rokov a zomiera tou najpotupnejšou smrťou. Nad hlavou má nápis: Ježiš Nazaretský, židovský kráľ. Možno nás napadne myšlienka, že Ježiš ukončil život, ako mnohí iní králi. Dejiny nám potvrdzujú množstvo zákerností a intríg, ktoré sa popáchali na kráľovských trónoch. Preto možno ani neprekvapuje, že Ježiš skončil na kríži. Ale naozaj skončil?

Ježiš tesne pred smrťou získava a obracia človeka, ktorý celý život prežíval v hriechoch, ale v posledných okamihoch života doznal, že si zasluhuje trest a priznal sa k nevinnému Kristovi. To je iba jeden prípad. Dá sa však vôbec spočítať, koľko ľudí si Ježiš týmto spôsobom do dnešných dní získal pre svoje kráľovstvo? A koľko si ich získa do skončenia sveta? Dajme pozor! Ježiš na kríži neskončil, ale naopak, začal. Jeho ukrižovaná láska získava pre nebeské kráľovstvo všetkých tých, ktorí po tom túžia.

Pekne to vystihol francúzsky jezuita Pierre de Chardin. On vraví takto: Vo vesmíre, ktorý má kužeľovitú stavbu, Kristus má miesto vopred pripravené – vrchol, kde sa začleňuje a odtiaľ žiari do všetkých vekov a na všetky bytosti. Astronóm Dr. Mrázek hovorí: Vidím, ako v Kristovej kňazskej obeti povstáva nová zem a nové nebo. Vidím silu Kristovej obety pre celé stvorenie. Aj Eucharistia má svoj kozmický rozmer. To preto, lebo Ježiš je život. Ak by sme si chceli tieto múdre výroky spojiť do jednoduchých viet, povedali by sme: Ježiš sa z lásky za nás obetoval na kríži. Svojou láskou si neustále podmaňuje vesmír a ľudské srdcia. Pretože miluje najviac, všetkých a všetko, právom je kráľom vesmíru, kráľom diela Otcovej lásky.

Čo urobíme my? Aká bude naša odpoveď na jeho lásku? Aby sme odpoveď ľahšie hľadali, pomôžme si príkladom. Filmový režisér De Mille pripravoval film o Ježišovi Kristovi. Dlho rozmýšľal, komu zverí hlavú postavu. Napokon sa rozhodol pre herca Warnera. Keď mu rozprával o svojom zámere, povedal: Som presvedčený, že túto úlohu veľmi dobre zvládnete, ak budete mať Ježiša v srdci. A naozaj. Herec sa zmenil – prestal navštevovať nočné podniky, piť alkohol, nefajčil, veľa čítal a rozjímal nad Svätým písmom. Všetko urobil preto, aby dobre zahral Ježiša. Nuž a my, ktorí od krstu nosíme jeho meno, nemali by sme tiež tak urobiť z lásky k Ježišovi, ktorý chce byť kráľom našich sŕdc?

To je odpoveď na Ježišovu lásku: Usilujme sa mať ho v srdci a nebojme sa svojím životom prihlásiť sa k nášmu Kráľovi. Snažím sa o to? Mám Ježiša vo svojom srdci na prvom mieste? Čerpám posilu pre život z ukrižovanej Lásky? Snažím sa, aby to bolo viditeľné na mojom živote? O týždeň začína advent. Nech snaha oslavovať svojím životom Krista Kráľa je naším darčekom k jeho narodeninám!

Zakončime dnešné rozjímanie slovami Mikuláša Kopernika: Nehľadám takú istú milosť, s akou si sa zjavil Pavlovi, ani si nežiadam tú láskavosť, s akou si odpustil Petrovi, ale o to, čo si doprial na dreve kríža lotrovi, o to veľmi prosím.