Slávnosť Najsvätejšej Trojice- rok B
Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Mt 28, 16- 20
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Všetci to iste poznáme, ako sa pri rozmýšľaní často zamotáme. Sú totiž problémy, nad ktorými môžeme veľmi dlho premýšľať, ale aj tak ich nepochopíme. Čosi podobné sme zažili aj minulú nedeľu, keď sme si rozprávali o Duchu Svätom, a tak je tomu aj dnes, keď v liturgii máme slávnosť Najsvätejšej Trojice.
V evanjeliu sme počuli Ježišove slová, ktorými posiela apoštolov do sveta a prikazuje im, aby učili ľudí a krstili ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Je zaujímavé, že nikde v Písme nečítame výraz Najsvätejšia Trojica, a ani doslovné vyjadrenie, že v jednom Bohu sú tri osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Preto môže niekto namietať, že prečo veriť v Najsvätejšiu Trojicu. Ako odpovedať na túto námietku?
Ježišove slová sú príliš silné na to, aby sme ich dali bokom. On posiela apoštolov, aby krstili v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. A všimnime si aj ďalšie Ježišove výroky: Veľmi často rozprával o Otcovi: pred apoštolmi, pred masami poslucháčov, pred farizejmi a zákonníkmi, pred Pilátom. Hovoril jasne a jednoznačne, že Boh mu je Otcom. O sebe učil veľmi zrozumiteľne, že je Božím Synom. Filipovi povedal: Kto vidí mňa, vidí aj Otca. Ja a otec sme jedno. Týmto slovám všetci rozumeli, a preto ho aj odsúdili, že sa vydával za Božieho Syna. Ale keď zomrel na kríži, stotník vydal jasné svedectvo: Tento bol naozaj Božím Synom! O Duchu Svätom Ježiš tiež často hovoril. Pri Poslednej večeri utešuje učeníkov, že ich nenechá osamote, ale im pošle Ducha Pravdy. To isté hovorí, keď vystupuje k Otcovi, že Duch pravdy ich naučí všetkej pravde.
Vidíme, že Ježiš veľa rozprával o Trojosobnom Bohu a hoci to jasne počujeme – nechápeme. A sme opäť na začiatku, keď sme si povedali, že človek môže nad určitými vecami neviem ako dlho premýšľať, aj tak ich nepochopí. Čo je teda našou úlohou? Napodobňovať Trojjediného Boha, lebo jasne povedal: Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. Božích dokonalostí je nekonečné množstvo, preto sa zamerajme aspoň na dve z nich: múdrosť a lásku.
Čo je múdrosť? Niekto si snáď myslí, že sú to vedomosti, je to šikovnosť mať viac a lepšie. To je múdrosť z pohľadu človeka, ale aká je múdrosť z pohľadu Boha? Sväté písmo v 14. žalme hovorí: Blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.“ Svätý Pavol píše: Poznali Boha a neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky, ale vo svojom mudrovaní sa celkom pomiatli a ich nerozumná myseľ sa zatemnila. Vydávali sa za múdrych a boli blázni. Z týchto slov vidíme, že popieranie Boha je bláznovstvom. A naopak: uznanie a uctievanie Boha je najväčšou múdrosťou. Na túto skutočnosť reaguje aj kniha Kazateľ: Márnosť nad márnosť, všetko je iba márnosť okrem milovať Boha a jemu slúžiť. To je prvé poučenie: Múdrosť z pohľadu Boha je jeho poznať, jeho milovať, jemu slúžiť a plniť jeho vôľu. Ak nám chýba táto múdrosť, môžeme mať inžinierske, profesorské alebo doktorské tituly – nie sme naozaj múdri.
Druhou vlastnosťou, v ktorej máme napodobňovať Trojjediného Boha je láska. Príkladom je nám vzájomná láska Najsvätejšej Trojice. Ona má byť vzorom našich medziľudských vzťahov. Opravdivá láska je obeta, dávanie sa, nie slová, ale skutky. Krásne to vystihol Ján v 1. liste: Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.
Pred rokmi vzniklo hnutie Podané ruky. Misionári s mládežou podávajú pomocné ruky núdznym a trpiacim, organizujú pochody, ktoré chcú mať zaplatené, aby potom tieto peniaze mohli venovať trpiacim. Každý člen si nájde sponzora, ktorý mu zaplatí za pochod. Mladí ľudia tak venovali už milióny na tento cieľ. V roku 1971 bol pochod v Ríme a zúčastnilo sa ho stotisíc mladých ľudí. Sprievod bol dlhý 25 kilometrov. Svätý Otec Pavol VI. pozdravil sprievod takto: Mladí ľudia! Začínate novú stratégiu. Prichádzate s pozitívnymi návrhmi. Je v nich láska k ľuďom. Zriekate sa úpadkového a egoistického protestovania. Pozdravujem vás! Obdivujem vás! Za peniaze utŕžené na tomto pochode sa vybudovali hĺbkové studne v Indii, v Pakistane a v Latinskej Amerike. Vďaka nim môžu obyvatelia v týchto krajinách zozbierať za rok tri úrody.
Podané ruky – to je Božia múdrosť, to je láska. Aj my si podajme ruky a prestaňme sa pozerať na blížneho ako na nepriateľa či konkurenta. Prestaňme viesť medzi sebou „žabomyšie“ vojny a zakopme hlboko do zeme sekeru nenávisti. Milujme sa navzájom, ako nás miluje trojjediný Boh. Nech každého z nás osloví láska Najsvätejšej Trojice.