Niektoré slová nám znejú nepríjemne: dieťaťu – studená voda, študentovi – skúška, učiteľovi – inšpekcia, vedúcemu predajne – manko, brankárovi – gól. Ale ak chceme byť úprimní, doznajme si, že veľmi nepríjemne znie mnohým aj výraz Duch Svätý. Najmä v súčasnosti, ktorá je materialistická, konzumná a požívačná.

Cirkev aj napriek tomu slávi sviatok Ducha Svätého a adresuje ľuďom dnešnej doby Ježišove slová: Prijmite Ducha Svätého… V čom však spočíva akási „nepríťažlivosť“ Ducha Svätého? Asi v tom, že si ho nedokážeme predstaviť. Pri prvej Božskej Osobe nás napadne láskavý a milosrdný Otec, pri druhej si spomenieme na Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, aby nás vykúpil, ale čo tretia Božská Osoba? Ona v nás nevyvolá žiadnu predstavu, lebo Duch Svätý sa nestal viditeľným. Nestal sa ani holubicou, ani ohnivým jazykom, lebo to boli iba symboly jeho prítomnosti, a ani v žiadnom kostole na svete nenájdeme jeho sochu alebo obraz.

Čo však môžeme pozorovať na Duchu Svätom, to sú jeho diela, to je jeho pôsobenie. Sväté písmo hovorí: Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami – On teda tvoril život. Potom Duch Svätý hovoril ústami prorokov, aby mohli ľuďom zvestovať Božie veci. V plnosti času spôsobil svojou tvorivou silou pod srdcom Panny Márie počiatok ľudského života pre druhú Božskú Osobu. Pod jeho vplyvom prorokovali Alžbeta, Zachariáš aj staručký Simeon. Sám Ježiš bol pri krste naplnený Duchom Svätým a v ňom oslavoval Otca a konal jeho skutky. Po Ježišovom nanebovstúpení Duch Svätý zostúpil na apoštolov a urobil z nich neochvejných ohlasovateľov evanjelia.

Cez tieto diela poznávame a obdivujeme Ducha Svätého a môžeme povedať, že je Sila, Svetlo a Láska. Týmto spôsobom ho spoznáme cez Sväté písmo. Je tu ale aj iná možnosť poznania – pocítiť ho svojím srdcom. Môže sa to udiať tak, že sa budeme vytrvalo a vrúcne modliť, ako to robili apoštoli spolu s Pannou Máriou vo Večeradle. Ďalší spôsob poznávania Ducha Svätého je cez oslobodenie sa z otroctva hriechu. Deje sa to cez hlbokú ľútosť a úprimnú spoveď, aby naše srdce bolo úplne voľné, zbavené všetkých zbytočností, a tak slobodné pre zážitok z Ducha Svätého. Vtedy nás naplní svojím svetlom, silou a láskou, čo sa prejaví tak, že pocítime v sebe nesmiernu radosť z prítomnosti Ducha Svätého a šťastie zo svojej viery. Modlitba, bohoslužba, sviatosti a vôbec duchovný život sa nám vtedy stane príjemným a potrebným. Taký človek sa stáva najpôsobivejším svedkom viery pre iných ľudí.

Buďme ale úprimní, ako málo sa snažíme využívať možnosti k poznaniu Ducha Svätého, ako málo sa venujeme Svätému písmu a modlitbe, ako neradi chodievame na sväté spovede! Nezabúdajme, že iba ten človek, čo vo svojom srdci spozná Ducha Svätého sa stáva svedkom viery pre iných ľudí. A to je naše poslanie, to je Kristovo: Iďte a učte!

Na Filipínach žije istá rodina, ktorej matka ochorela na malomocenstvo. Vylúčili ju z dediny a odviezli do nemocnice pre malomocných. Jej manžel každý deň po práci na ňou chodieval, postavil sa k plotu nemocnice a dlhé hodiny tam postával. Hladný, smädný, unavený… Nemohol sa s ňou rozprávať, manželka ho nemohla ani počuť, ani vidieť. Svojou prítomnosťou pri nemocničnom plote však dával najavo: Ja sa za teba modlím, neopustím ťa a zostanem ti verný. Celé mesiace chodieval k plotu až napokon si vyliečenú manželku odviedol domov. Pýtate sa, kde bral tento muž silu a lásku? Bolo to pôsobenie a dar vo svetle Ducha Svätého.

Nezabúdajme na Ducha Svätého a nevylučujme ho zo svojho života. On je tu, je silný a chce nám pomôcť. Z jeho duchovnej sily čerpajme svetlo, silu a lásku, ktoré sú tak potrebné pre náš život.

Duchu Svätý, nazývame ťa ľudskými menami, aby sme o tebe mohli hovoriť. Hľadáme výrazy, mená, obrazy a prirovnania, aby sme nemuseli mlčať.

Si vzduch, ktorý dýchame.

Si diaľka, za ktorou putujeme.

Si svetlo, ktoré nás osvecuje.

Si láska, ktorou nás Boh stvoril.

Prebuď nás k životu tak, ako si vzkriesil Ježiša z mŕtvych.

Daj, aby sme sa stali svetlom sveta.

Amen.