Sviatok Narodenia Pána - rok B
V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: “Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Lk 2, 1- 14
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Iste všetci cítime v týchto chvíľach zvláštny pocit pokoja. Okolo nás je príjemná atmosféra, na cestách nepočuť hukot áut a na uliciach nevidíme návaly ľudí. Mnohí po dlhšom čase sa vrátili do svojho rodiska, aby sa stretli s blízkymi.
Prečo to všetko? Odkiaľ sa berie tajomný pocit pokoja a šťastia? Je to Kristov pokoj, ktorý sa narodil v Betleheme, aby priniesol ľuďom pokoj. Dieťa v jasliach je poslom pokoja. Ako silno tento pokoj plynie aj z dnešného evanjelia.
Naše slová potvrdzuje aj prorok Izaiáš takmer 700 rokov pred Ježišovým narodením: Chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. Tieto slová potvrdzujú aj anjeli pri jeho narodení: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. A keď chlapček vyrástol, slovo pokoj je jedným z najpoužívanejších v jeho slovníku. Celé Kristovo účinkovanie sa nesie v znamení pokoja. Ešte aj pred svojím umučením hovorí apoštolom: Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Tým istým slovom sa prihovára učeníkom aj po zmŕtvychvstaní: Pokoj vám! A keď ich napokon posiela do sveta ohlasovať evanjelium, nezabudne im pripomenúť: Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: Pokoj tomuto domu! Ježiš však o pokoji nielen hovoril, ale ho aj v bohatej miere rozdával. V koľkých ľuďoch zažal svetlo pokoja? Len si spomeňme na mená ako Zachej, Lévi, Mária Magdaléna, lotor na kríži... Naše uvažovanie preto môžeme zhrnúť do jednej vety: Kde je Kristus, tam je pokoj.
Denne sa však presviedčame, ako ľudia málo myslia na túto skutočnosť. Preto pokoj chýba v rodinách, v spoločenskom, v politickom aj v medzinárodnom živote. Okolo nás je veľa nenávisti, závisti, nepokoja... Nenávidia sa národy, etnické skupiny, deti nenávidia rodičov a rodičia deti, manželia sú si na ťarchu a nedokážu sa zniesť a tolerovať. Možno nás napadne otázka: Kde je chyba? Ľudia iste nájdu stovky odpovedí, ale iba jediná je najsprávnejšia: Kde Kristus nemá miesto, tam nemá miesto ani pokoj. Je to naozaj pravda. Hoci mnohí ľudia majú všetko – bohatstvo, kariéru, postavenie, rozličné výhody a úľavy – predsa nie sú šťastní. Stále niečo hľadajú a po niečom túžia. Čo to je? Pokoj duše.
Spomeňme si v tejto chvíli na veľkú postavu dejín Cirkvi – sv. Augustína. Pred svojím obrátením pil zo všetkých pohárov šťastia i jedu až do dna. Jednej noci hnaný vnútorným nepokojom utekal k moru, aby konečne našiel pokoj pre svoju rozdrásanú dušu. Zvolal: Nesmierne more, môžeš mi dať pokoj? Vlny pokojne obmývali pobrežie a akoby mu odkazovali: Augustín, vystúp vyššie. Jeho pohľad zaletel do nedozernej diaľky: Tajomná diaľava, môžeš mi ty ukázať pravý pokoj? A znova počul akoby neznámy hlas: Augustín, musíš ešte vyššie. Vtedy jeho duch prenikol nebesá. Už sa na nič nepýtal, ale iba ticho šeptal najhlbšie vyznanie ľudstva: Bože, stvoril si nás pre seba a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe! O tejto skutočnosti nás presviedča každodenný život. Srdce človeka nemôže nikde nájsť opravdivý pokoj, iba v Bohu.
My sme sa na dnešnú chvíľu pokoja pripravovali počas štyroch týždňov adventu a Boh so svojím pokojom prišiel k nám. K tomu nám iste najlepšie pomohla vianočná spoveď, lebo skrze ňu sme dali priestor Kristovi. Ježiš dnes vstúpil do našich sŕdc, ožiaril ich svojím pokojom a túži v nich natrvalo prebývať. Nevyháňajme ho, nedávajme priestor diablovi a nezaťažujme si srdce hriechom! Vtedy aj my sa staneme Kristovými učeníkmi, ktorí budú o ňom rozprávať nielen slovami, ale predovšetkým svojím životom. Staneme sa nositeľmi a šíriteľmi jeho pokoja v našich rodinách, na pracoviskách, v škole…
Ježišu, knieža pokoja, ty vidíš našu biedu. A pretože ty si láska, prichádzaš k nám, aby si nám dal svoj pokoj. Prosíme ťa, daj, aby sme pochopili, že pravý pokoj, lásku, radosť a šťastie môžeme dosiahnuť iba vtedy, keď svoj život prežijeme v spojení s tebou.