Keď cestujeme po našom Slovensku, vidíme, ako pri cestách vyrastajú nové čerpacie stanice. Budujú ich rozličné firmy a snažia sa zveľadiť aj blízke okolie. Na staniciach môžu vodiči načerpať nielen pohonné hmoty, ale môžu sa aj občerstviť, oddýchnuť si a vodiči veľkých kamiónov na nich častokrát aj nocujú. Stanice sú pripravené neustále poslúžiť ľuďom, ktorí sú na cestách.

Ján Krstiteľ nás dnes vyzýva: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou.

Ján požaduje toľké úpravy v živote ľudí preto, aby pripravili cestu Pánovi a poslúžili mu. Môžu tu však padnúť aj námietky proti: Veď ten, ktorý kráčal po mori, potrebuje urovnať cestu po suchej zemi? Však on stále stojí predo dvermi a klope. Klope aj u tých, ktorí o to nestoja. Tu stačí iba zakričať „voľno!“ a cesta je otvorená. Je naozaj treba takých úprav? Spomeňme si na chvíle, keď má k nám prísť návšteva. Koľko zhonu, upratovania, nakupovania a nervozity je s tým spojené! A nemusí to byť dajaká vzácna návšteva. Ani tú nevpustíme iba tak do bytu, ale sa na to pripravíme. Keď však má prísť najcennejšia a najvzácnejšia návšteva – Pán pánov a Kráľ kráľov – nepripravíme sa na ňu? Všetci cítime, že nesmieme zostať so založenými rukami, ale treba čosi podniknúť. Vrchy mojich vín nikto za mňa nemôže zrovnať, doliny mojej nedbalosti, môjho zanedbávania dobrého, nikto za mňa nemôže vyplniť. Nikto za mňa nemôže robiť pokánie, ani sa nikto miesto mňa nemôže obrátiť. To musím urobiť iba ja sám!

Určite už chápeme, že Ján hovorí o upratovaní v mravnom a v duchovnom zmysle. Ako ste si iste všimli, tu ide o niečo celkom konkrétne, o odstránenie nedbalosti, nemravnosti, zla, hriechu... Tu nestačí iba modlitba, ba ani sviatosť zmierenia, pri ktorej človek viac-menej oľutuje svoje priestupky. Treba si doslova vysúkať rukávy a dať sa do usilovnej práce. Boh je ochotný človeku odpustiť, ale má podmienku. Človek musí uznať svoju vinu a zrieknuť sa chýb, ktorých sa niekedy tak rád dopúšťa. Doznajme si pokorne, aké je ťažké zápasiť so sebou samým, aké je ťažké lúčiť sa so svojimi chybami a návykmi. To je správny zmysel slov vyrovnať, vyplniť, znížiť… A povedzte, kto z nás to nemusí robiť? Nájde sa medzi nami človek, ktorý nerobí chyby? Sú iste aj takí, ktorí to o sebe tvrdia, ale je to klam a je smutné, že chyby si nevedia priznať ani vo svätej spovedi. Vykonajú si ju viac-menej formálne, veď sú Vianoce. Vždy mi je veľmi ľúto týchto ľudí. A pýtam sa sám seba, koľko ich bude aj k tohoročným Vianociam? „Vysypú“ zopár hriechov, o poučenie kňaza nejavia žiadny záujem, čakajú na „krížik“ a majú svätý pokoj. Sviatosť sa pre nich stala „rýchločistiarňou“.

Urovnať, vyplniť, pripraviť cestu znamená zavrhnúť hriech, snažiť sa byť dobrým človekom, ktorý cez svoju dobrotu predstavuje svetu Božiu dobrotu a lásku. Taký má byť ozajstný kresťan. Ak by sme stretávali takýchto kresťanov, neporovnateľne ľahšie by sa nám stretávalo aj s Kristom. Ozajstný kresťan je živým evanjeliom. Preto nám z dnešného Božieho slova plynie dvojaká zodpovednosť: pripraviť cestu Pánovi do našich sŕdc, ako živé evanjeliá pripravovať cestu Pánovi do sŕdc našich blížnych.

Nech nám poslúži príkladom sv. Gorgónia, ktorej sviatok sme si pripomenuli včera. Pochádzala z rodiny, ktorú si Cirkev uctieva ako svätú: matka Nona, otec – biskup Gregor a bratia biskup Gregor Naziánsky a Cézius. Gorgónia sa vydala a hoci mala slušný majetok, hovorila, že je iba jeho správkyňou. A podľa toho aj konala. Každému, kto potreboval jej pomoc, štedro rozdávala a jej dom sa stal domom s otvorenými dverami a srdcom pre núdznych. Jej brat – biskup o nej napísal: Sestra bola svetlom pre slepých, palicou pre chromých, matkou pre siroty, peňaženkou pre vdovy a útočišťom pre trpiacich. Gorgónia slúžila Bohu pôstmi a modlitbami. Svojím príkladom pomohla aj manželovi – pohanovi spoznať Krista a dožila sa aj jeho krstu. Zomrela okolo r. 370.

Táto žena pripravila cestu Pánovi najprv do svojho srdca, a potom do sŕdc iných. Robila to cez modlitbu, pôst a skutky dobročinnej lásky. To je urovnať, vyplniť, pripraviť cestu… Myslí si niekto, že jej odkaz dnes už nie je aktuálny? Bol by na veľkom omyle, kto by tak zmýšľal!

Snažme sa aj my v tomto týždni odstraňovať zo svojho srdca zlo, aby sme ho pripravili pre Krista. Snažme sa byť opravdivými kresťanmi, ktorí žijú evanjelium, aby sa cez nás dostal Ježiš aj do sŕdc iných ľudí a buďme im vždy pripravení poslúžiť a pomôcť. Potom všetci budeme prežívať duchovne bohaté a požehnané Vianoce.