Evanjeliá, ktoré každú nedeľu počúvame, všímajú si určité stránky Ježišovej osobnosti a jeho správanie sa voči ľuďom. Dnešný úryvok nám ho predstavuje ako nanajvýš starostlivého a vnímavého na ľudské problémy a potreby. Vyniká ako pomocník v ľudskej núdzi. Iste je nám to veľmi sympatické.

V evanjeliu sa predstavujú ako hlavné postavy Ježiš a Mária na svadbe v Káne. Ženích a nevesta nám zostali neznámi, zato o Márii môžeme povedať, že vo svadobnom dome bola dobre známa. Zaradila sa totiž nie medzi hostí, ale medzi domácich, ktorí mali na starosti zdarný priebeh svadby, ktorá vtedy trvala aj niekoľko dní. Vtedy sa v rodine vystriedalo veľa hostí, a aj nepozvaných, tak niet sa čomu diviť, že sa minulo víno. Dnešnými slovami by sme povedali, že bol to veľký „trapas“. Mária však mala citlivé srdce a zachránila situáciu. Tu je prvé poučenie z dnešného evanjelia, že na začiatku mimoriadnej pomoci v Káne bola prosba Panny Márie. Ježiš najskôr váha, lebo je presvedčený, že nenadišiel ešte ten správny čas. Mária však vie, že Ježiš jej prosbu neodmietne, preto prikáže obsluhujúcim: Urobte všetko, čo vám povie! - a to je druhé poučenie z dnešného evanjelia.

Ako aplikovať tieto poučenia na nás, na naše rodiny?

Ak chceme dosiahnuť Božiu pomoc v našom osobnom i rodinnom živote, musíme o ňu prosiť. Prvá rada je modlitba cez Máriu. Veď ktorý syn odmietne prosbu svojej matky? Naša modlitba však musí byť pravidelná a úprimná. Máme sa modliť každý deň, aj vtedy, keď je nám dobre, keď nám nič nechýba.

S pomocou modlitby je potrebné splniť aj druhé poučenie: Urobte všetko, čo vám povie! To znamená, plniť Ježišovu vôľu, ktorá je jednoznačná: milovať Boha, najmä cez svedomité plnenie si náboženských povinností, milovať blížneho, cez dobré medziľudské vzťahy a milovať seba, najmä cez mravné zdokonaľovanie svojho charakteru. Také je poučenie z dnešného evanjelia.

Práve v tomto duchu si v dnešnú nedeľu spytujme svoje svedomie: Aký je môj vzťah k náboženským povinnostiam? Aké sú moje medziľudské vzťahy? Ako sa snažím pracovať na svojom posväcovaní a zdokonaľovaní sa?

Slávny žurnalista – ateista sa oženil a zobral si za manželku katolíčku. Narodila sa im krásna dcéra. On však chodil neustále po svete a výchova pripadla na matku. Matka bola však veľmi slabá vo svojej viere, no dievčatko malo šťastie, že jej babička bola zbožná žena, ktorá mu dala základy z viery a náboženstva. Babička po čase zomrela a vnučka – vysokoškoláčka sa zamilovala do chlapca, ktorý bol hlboko veriaci katolík. Brával ju na modlitbové stretnutia, ktoré ju tak oduševnili, že nevynechala ani jedno. Cez prázdniny ale videla, ako to medzi rodičmi „neklape“, až napokon otec od nich odišiel. Raz pozval dcéru na víkend do svojho nového domova. Chcel sa pritom pochváliť svojimi článkami a publikáciami, ktoré väčšinou boli zamerané proti náboženstvu. Dcéra si ich pozorne prečítala a otcovi povedala: Tie články neotriasli mojou vierou, lebo ja mám zážitky s mojím Bohom. Keď som sa modlila, cítila som jeho prítomnosť, keď ste sa rozišli s mamou, ešte silnejšie som sa modlila a opäť som cítila jeho prítomnosť, lásku a nežnosť. Aj keď som robila skúšky na „výšku“, cítila som jeho pomoc a ochranu. Vieš, otec, ja som okúsila veľkosť a silu Boha a čítať tvoje články pokladám za stratu času.

Tento príbeh potvrdzuje obe poučenia z dnešného evanjelia v konkrétnom živote. Snažme sa počas budúceho týždňa pomocou modlitby cez Máriu robiť to, čo nám Ježiš prikazuje, potom okúsime zážitok s Bohom a nik a nič nepohne našou vierou.