2. pôstna nedeľa – rok C
Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru, aký máte v nás! Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj s plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho a hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky. Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu. A preto, bratia moji milovaní a vytúžení, moja radosť a moja koruna, takto pevne stojte v Pánovi, milovaní!
Flp 3, 17 - 4, 1
Myšlienky k homílii diakona Juraja Valúšeka
Istý turista prechádzal krajinou a hľadal si nocľah. Prišiel k jednému kláštoru a poprosil, aby ho ubytovali. Mnísi mu to dovolili. Jeden brat turistu sprevádzal po kláštore a ukázal mu celu, kde mal spať. Turista bol prekvapený. Vo všetkých izbách bola len posteľ, stôl a kríž na bielej stene. Vy tu máte všetci takéto izby?! Áno, odpovedal mních, naše cely sú veľmi skromné. Ale veď musíte mať nejaký nábytok, nejaké veci... Mních sa zahľadel na turistu a spýtal sa ho: A vy? Kde máte vy teraz nábytok a ostatné veci? To je hlúpa otázka, odvetil turista, veď ja tadeto len prechádzam. Nemôžem všetko vliecť so sebou, som len turista. Tu mám len to najnutnejšie a ostatné veci mám predsa doma! No vidíte, usmial sa mních, aj my sme len akísi „turisti“. My tadiaľto iba prechádzame, preto máme len tie najnutnejšie veci. Náš domov je v nebi.
Apoštol Pavol nás napomína, aby sme nezmýšľali pozemsky, pretože naša vlasť je v nebi. Keď Pavol písal tento list Filipanom, bol práve vo väzení v Ríme. Videl, akým zhýralým životom žijú bohatí obyvatelia Ríma. A tento zlý, rozmarný a bujarý spôsob života lákal – a dodnes láka – mnohých kresťanov.
Keď sa Ježiš v Getsemanskej záhrade modlil za nás k nebeskému Otcovi, povedal tieto slová: Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. (Jn 17, 14 – 16)
My sme sa v krste znovu zrodili v Kristovi. Už nie sme zo sveta, sme Kristovi. No sme stále vo svete, ktorý nás láka. Nezabúdajme na to, že naše jediné a skutočné šťastie je v Bohu, naša vlasť je v nebi. Vytrvajme pevne na Pánových chodníkoch!
A ako by sa malo prejavovať naše nebeské vlastenectvo v praktickom živote?
Keď sa vrátim k turistovi, o ktorom som vravel na začiatku, vidíme, že nosí len najnutnejšie veci. Skúsme si aj my v čase pôstu prehodnotiť náš rebríček hodnôt, aby na prvom mieste boli tie najdôležitejšie veci – duchovný život, rodina, dobré medziľudské vzťahy, solidarita. Na tomto svete sme turisti, náš skutočný poklad a srdce musí byť v nebi, pri našom Otcovi!