Určite ste niekedy zažili na vlastnej koži, alebo videli na vlastné oči, koniec nejakého priateľstva či vzťahu. Poznám príbeh dvoch dobrých priateľov, ktorí keď boli mladí, vždy si pomáhali a stáli pri sebe, boli skoro ako bratia. Ale jedného dňa sa v ich živote objavilo dievča a obaja sa do nej šialene zaľúbili. To dievča za to vôbec nemohlo. Mladíci začali súperiť o jej srdce a to bol koniec ich priateľstva. Najprv sa hádali, potom sa začali neznášať a nakoniec i nenávidieť. Keď jeden z chlapcov začal s dievčaťom chodiť a neskôr si ju aj zobral za manželku, jeho bývalý kamarát mu to nevedel odpustiť. Odsťahoval sa z mesta a dlhý čas sa doma neukazoval. Keď sa po rokoch vrátil, mal aj on vlastnú rodinu, deti. Pomaly obaja zabudli na svoje mladícke vrtochy, ale keď sa stretli, nevedeli si jeden druhému pozrieť do očí. Obaja cítili, že to, ako sa k sebe kedysi správali, nebolo pekné. Čas zahojil bolesti srdca, no ostával tu múr pýchy. Ani jeden z nich nedokázal povedať tomu druhému: Prepáč, že som sa vtedy k tebe správal tak škaredo. Chvalabohu, k ich zmiereniu prišlo. Ich spolužiak a kamarát z detstva ich zavolal na pivo, kde sa navzájom ospravedlnili. Nebolo to pre nich vôbec ľahké. Priznať si chybu je niekedy veľmi, veľmi nepríjemné. Ale tým, že v nich s Božou pomocou zvíťazila pokora, dokázali premôcť sami seba. Ich priateľstvo bolo akoby vzkriesené a mohli ho ďalej rozvíjať.

Aj my sme určite v našom živote niekomu krivdili, s niekým sa vlastnou vinou pohádali. Dobre vieme, aké ťažké je uznať si chybu, prekonať pýchu a pokoriť sa. Ale je to potrebné, veľmi potrebné. Pýcha, ako hovoria učitelia duchovného života, je koreňom všetkého zla. Každý hriech korení v pýche. Každá čnosť má prameň v pokore a bázni Božej.

Dnes sme v evanjeliu čítali okrem iného o tom, ako Pán Ježiš ustanovil sviatosť zmierenia. Dal apoštolom moc odpúšťať hriechy. Nástupcovia apoštolov – biskupi, spolu s ich pomocníkmi kňazmi, nám vysluhujú sviatosť zmierenia. Ale ako často sa v nás pred spoveďou ozýva pýcha. Nepriznáme si naše chyby a poklesky, my sme predsa „dokonalí“. A už vôbec nebudeme vešať svoje hriechy na nos farárovi! Takto sa v nás ozýva pýcha. Majme na pamäti staré ľudové porekadlo: Pýcha predchádza pád. Aj Boh nám vo Svätom písme hovorí: Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.

Dnes je nedeľa Božieho milosrdenstva. Skúsme v tento čas prežiť radosť z toho, že hoci sme Bohu neverní a zrádzame ho, predsa nám vždy odpúšťa. Prekonajme pýchu, pokorme sa a uznajme svoje viny. Boh nám ich odpustí, on, lekár našej duše, nás uzdraví a prinesie nám pokoj.

Prekonať pýchu nie je ľahké. Však sila zmŕtvychvstalého Krista, ktorého teraz oslavujeme, nám v našom boji pomôže. Sila Ježiša, ktorý premohol hriech a smrť, je s nami – a v Ježišovi je naša sláva a víťazstvo!