Spomeňme si len, koľko ťažkých chvíľ zažijeme, keď nie¬čo hľadáme. Najskôr prehľadáme všetko, kde by sa stratený predmet mohol nachádzať, keď ho nenájdeme, ešte raz všetko znova presnoríme. Ak ani to nepomôže, obrátime sa k svätému Antonovi, aby pomohol a iste mu nasľu¬bujeme veľa sviec či kvetov, ak vec nájdeme. Nakoniec sa ani nedá opísať tá radosť, keď stratená vec je opäť na svete.

Ježiš v dnešnom evanjeliu hľadá apoštolov. Ale on to mal omnoho jed¬noduchšie. Dobre vedel, kde budú a čo robia, preto sa zastavil na brehu Tiberiadského mora a tam videl svojich apoštolov – ustráchaných a malo¬myseľných.

Ale nečudujme sa im. Uvedomme si, akou ťažkou skúškou museli prejsť. Veď ich Majster skončil tou najpotupnejšou smrťou ako zločinec. Iste ich napadlo, že teraz je rad na nich, že aj ich budú prenasledovať Ježišovi ne¬priatelia a napokon ich zabijú. Dostali strach, lebo to boli tiež iba krehkí ľudia. Ale aj toto ich v našich očiach ospravedlňuje. Veď keby hneď uverili, ich viera by mohla byť podfarbená naivitou, pretože uverili ženám. V tom čase ženy neboli brané ako hodnoverní svedkovia. Na druhej strane by mohli situáciu využiť tí, ktorí rozširovali správu, že Ježiša ktosi z hrobu ukradol a že apoštoli sa pridali k ich tvrdeniu. Takto ubití, ustráchaní a znechutení začínajú uvažovať úplne normálne ľudsky a chcú sa vrátiť k pôvodnému zamestnaniu. Za všetkých to vlastne vyriešil Peter, keď povedal: Idem loviť ryby. Ostatní sa iste v duchu potešili, že opäť rozhodol za nich a vďačne sa pridali. Zostali však bez úlovku. Bez Ježiša nechytili nič. Ale na jeho pokyn ani nevládali vytiahnuť sieť – bolo v nej 153 rýb.

Keď počúvame tento evanjeliový príbeh, máme pocit, že je to ako v roz¬právke, kde všetko dobre končí a že je to niečo mimo nás, lebo my veríme, že Ježiš vstal z mŕtvych. Lenže takáto viera by ešte nestačila. Aj nás sa to už začína dotýkať. Naša viera totiž, ako hovorí svätý Jakub, má sa prejaviť skutkami: „Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť?“ Tu je jasne povedané, že ľudia majú Ježiša Krista poznať z nášho života. Dnešné evanjelium nám ešte konkreti¬zuje, akého Ježiša majú poznať: zmŕtvychvstalého! My často totiž hovoríme o Ježišovi ako o trpiacom, umučenom, ukrižovanom a potom pre mnohých sa evanjelium stáva náhrobným kameňom, na ktorom je napísané, ako zom¬rel Ježiš Kristus. Evanjelium je predsa čosi iné, je to Radostná zvesť – Radostné posolstvo. Podnet k tomuto tvrdeniu dáva práve Ježišovo zmŕtvych¬vstanie. Ono hovorí, že Kristus je stále prítomný vo svojej Cirkvi a neustále v nej žije ako zmŕtvychvstalý. Pekne to vidieť aj na správaní apoštolov. Historického Ježiša boli ochotní nasledovať len po svah Olivovej hory, ale vzkrieseného Ježiša nasledovali až po vlastnú smrť. To zaväzuje aj nás k tr¬valému a živému apoštolátu. Veď okolo nás sa neustále množia novodobí pohania, ľudia nepokrstení, alebo odpadnutí od viery. My ich máme evanje¬lizovať a to evanjelizáciou samých seba. Platí známe tvrdenie, že len ten môže čosi dať, kto sám má. Môže odovzdať vieru, len ak je sám veriaci. Môže vzdelávať iných vo viere, ak je v nej sám vzdelaný. Potom môže ako Ján v dnešnom evanjeliu spoznať Ježiša a oznámiť to aj druhým: „To je Pán“ a oni ho budú nasledovať, ako apoštoli nasledovali Petra k sieťam, ale aj na breh za Ježišom.

Reportér robil rozhovor so starou dámou, ktorá sa dožila 85 rokov. Medzi otázkami jej položil i takúto: Čo by ste odkázali ľuďom vo vašich rokoch? Odpovedala: V našom veku je dôležité, aby sme využili všetky schopnosti, lebo inak zakrnieme. Je potrebné, pokiaľ sme schopní, aby sme boli užitoční, pomáhali druhým, a to udrží náš život vo forme. Prekvapený reportér sa jej opýtal: Smiem vedieť, čo vy teraz, vo vašom veku, robíte? Viete akú odpoveď dostal? Starám sa o starú dámu zo susedstva. Pomôžem jej nakúpiť, spolu sa poprechádzame, pomodlíme, ideme do divadla. Život je taký krásny! Táto žena nám ukázala, ako sa dá nasledovať Kristus. Ani netreba ľuďom o ňom rozprávať. Stačí, keď podľa jeho slov budeme žiť.

Využime dnešnú nedeľu na spytovanie svedomia, ako sa mne darí roz¬právať svojim životom, svojimi skutkami o zmŕtvychvstalom Kristovi. Dajme si predsavzatie do nastávajúceho týždňa, že tejto skutočnosti podriadime celý náš život. Nech je všetkým jasné, že Ježiš žije, my sme ho našli a túžime po tom, aby cez nás ho našli všetci.