Žijeme v dobe, kedy najväčší úspech dosahujú ľudia so silnými slovami, širokými lakťami a drzým vystupovaním. Preto si možno niekedy pomyslíme, že inak to už ani nemôže byť, a či chceme, alebo nechceme, musíme do tohto sveta zapadnúť aj my – veriaci.

Ježišova predstava je ale úplne iná. Nechváli tých, ktorí majú široké lakte, silné slová a drzé vystupovanie, ale chváli ľudí úplne iného typu. Dôkazom je dnešné evanjelium: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. A naopak, odsudzuje tých, ktorí sa v dnešnom svete majú dobre: Beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!

Rozumieme tomu, je to presne naopak, ako to vo svete chodí, a mnohým ľuďom vyhovuje? Ježiš však dobre vedel, čo hovorí, lebo v Blahoslavenstvách sú vyjadrené Božie nároky, evanjeliové ciele, očakávania, odmeny, ale aj naše sklony a slabosti. Boh nám cez Blahoslavenstvá zjavuje seba a nás ukazuje ako v zrkadle, akí v skutočnosti sme. Ako sa nám zjavuje? V Ježišovi Kristovi, svojom Synovi, ktorý zabúda na seba, daruje sa iným, a aj na kríži odpúšťa. Ježiš Blahoslavenstvá teda iba nevyhlásil, ale ich v prvom rade sám uskutočňoval. Sú obrazom jeho života. Ako zjavuje alebo vykresľuje nás? Nuž pozná naše chyby, upozorňuje nás na ne, a tak nám vysvetľuje, čo od nás očakáva: Máme sa učiť od jeho Syna, napodobňovať ho a kráčať po jeho ceste. Jeho cesta je jednoznačná: Vstaň, vezmi svoj kríž a nasleduj ma!

Nájdu sa však aj takí, ktorí Ježišovým slovám odporujú a tvrdia, že hovoril v duchu svojich čias, žil v inom svete a prostredí, a teda jeho požiadavky nemožno vzťahovať na nás. Čo na to odpovieme? Ježiš v skutočnosti nepatril výlučne jednej dobe a nebol ohraničený iba jednou historickou etapou. Jeho evanjelium nebolo ľahšie pre jeho súčasníkov, než je pre nás. Preto v tomto vedomí si nadčasovosti mohol povedať: Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Ježiš prináša nové myšlienky, nové postoje a zjavuje nové skutočnosti. Smelo môžeme povedať, že prináša nový život, ktorý on sám prežije, ktorým je on sám, ku ktorému nás pozýva a k jeho žitiu nám dáva aj patričnú silu. Je to život podľa Blahoslavenstiev, ktorý spečatil na Golgote. Tu skonal chudobný, opustený, tichý, trpiaci, milosrdný a plný pokoja voči všetkým. Zomrel prenasledovaný pre spravodlivosť, potupovaný pre Božie kráľovstvo, ktoré prišiel ustanoviť a ohlasovať. Zachránil nás neslýchanou láskou, pričom kráčal cestou, ktorou nik iný nešiel. To je jasným dôkazom, že Blahoslavenstvá sú adresované celému ľudstvu, a teda aj nám. Ešte jednu skutočnosť si treba uvedomiť – Ježiš pri ich ohlasovaní narazil na odpor sveta. Keďže to sa deje aj dnes, začali sme úvahu o ľuďoch so širokými lakťami, silnými slovami a drzým správaním. Ak skúsite pred nimi žiť Blahoslavenstvá a rozprávať o nich, narazíte na odpor a budú vás považovať za spiatočníkov, nemoderných, tmárov alebo bláznov.

Ježiš však musí byť pre nás dôležitejší ako svet a má mať väčšiu autoritu, ako ľudia podceňujúci Blahoslavenstvá. Je tomu tak v mojom živote? Riadim sa Blahoslavenstvami? Dokážem sa pre Ježiša zaprieť, zriecť pôžitkov a vecí, ktoré mi ponúka svet? Dokážem pre neho trpieť, zniesť výsmech a ponižovanie?

Istý kňaz organizoval púť farníkov do Svätej Zeme. Keď sa vrátil, rozprával svoje zážitky. Hovoril, ako stál s pútnikmi pri Genezeretskom jazere a odtiaľ pristúpili k neďalekému vrchu na ktorom, podľa tradície, Ježiš predniesol svoje Blahoslavenstvá. Vtedy kňaz otvoril Sväté písmo a prečítal ich. Po skončení všetci stáli dojatí a tichosti nechávali doznieť Božie slovo. Zrazu zo zástupu vystúpil mladý muž, na ktorom bolo vidieť, že je nervózny a nepokojný. Pred všetkými sa ozval: Hľadám ako blázon, čítam všetkých filozofov a sociológov. Prečítal som dokonca aj Červenú knihu Mao Ce Tunga. Hľadám posolstvo, ktoré by mohlo zmeniť svet, uzdraviť ho a zachrániť. Teraz som ho konečne našiel a som šťastný.

Túžime po šťastí, ale cesta k šťastiu, ktorú vyhlásil Ježiš, je v protiklade s cestou, ktorú hlása svet. Každý sa stane nepopulárnym, keď sa postaví proti praxi sveta a jeho zásadám. S tým musia počítať všetci, ktorí sa snažia žiť podľa Blahoslavenstiev. Ježišove slová: Dúfajte, ja som premohol svet! nech sú nám vzpruhou a potešením. Ježišova cesta bola správna, je správna a správnou zostane navždy. Len treba po nej kráčať. Držme sa jej aj v tomto nastávajúcom týždni!