Iste ste si všimli, že v súčasnosti sú v móde starožitnosti. To, čo ste vy starší kedysi zahadzovali ako nepotrebné veci, dnes mnohí zbierajú a platia za to veľké peniaze. Či už sú to staré žehličky, truhlice, veci osobnej spotreby, a to už vôbec nehovorím o nábytku. Pre mnohých ľudí sa ich domovy stávajú doslova múzeami. Chvália sa starými predmetmi a tým, koľko ich stáli financií aj čo všetko museli podniknúť, aby ich získali. Máte pocit, že priam pachtia sa za tým, po čom túžia.

V dnešnom evanjeliu nás však Ježiš varuje pred týmito zlými vlastnosťami. Hovorí: Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má. Potom túto skutočnosť vysvetľuje cez podobenstvo. Boháčove polia priniesli veľkú úrodu. Premýšľal, čo s ňou urobí a rozhodol sa postaviť nové, väčšie sýpky. Keď už všetko bolo hotové, bol presvedčený, že môže smelo jesť, piť a veseliť sa. Ježiš však na jeho túžbu reagoval: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?

Možno kohosi pri počúvaní dnešného podobenstva napadnú myšlienky: Prečo nás Ježiš varuje pred bohatstvom? Veď každý má zveľaďovať svoj majetok, bývanie, prostredie v ktorom žije. A na to treba peniaze, veľa peňazí. Dajme však pozor! Ježiš nehovorí, že peniaze sú zlé a zavrhnutia hodné, ale že bohatstvo niekedy dokáže tak človeka pripútať, podmaniť si ho a zotročiť, že sa úplne odvráti od Boha a blížneho. Človek, ktorý prilipne k bohatstvu, nepozná už nikoho na svete, iba seba, svoje „ja“ a svoj blahobyt. Všimnime si, ako zmýšľa boháč v dnešnom podobenstve: ja, moje… Dobrú úrodu pripisuje svojej šikovnosti, ako keby mu ani nepomáhali pracovití ľudia. A keďže vidí iba seba, chystá sa užívať svoje bohatstvo. Preto vraví: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj! Všímame si obrovský egoizmus tohto človeka? Vidíme, že úplne stratil záujem o Boha i blížneho? Preto sa pýtame: Žije ešte vôbec taký človek podľa Božieho plánu? Nie! Je to blázon. Sám Boh ho tak pomenoval. Preto nás Ježišovými ústami varuje pred nesprávnym prístupom k bohatstvu.

Možno si teraz mnohí vydýchneme a povieme si: Chvála Bohu, ja nemám žiadne bohatstvo. Mňa sa to tu dnes netýka! Lenže to by bol omyl. Povedali sme si predsa, že Ježiš neodsudzuje bohatstvo ako také, ale odsudzuje všetko, čo odvádza človeka od Boha. To nemusia byť peniaze, nehnuteľnosti, rodinné šperky… To môže byť dajaká záľuba, osoba, vec, ktorá tak opantáva naše srdce, že nás už nezaujíma ani Boh, ani blížni.

Z dejín je známe, že obyvatelia ostrovov, ktoré sa dnes nazývajú Baleáry a sú neďaleko Španielska, si dávno pred Kristom ustanovili zákon, že na ostrov sa nesmie dostať nijaké zlato. Preto ľudia nesmeli mať zlaté ozdoby, ani sa nepoužívali zlaté mince. Zákonom sa zabezpečili, aby ich zlato neodvádzalo od dôležitých vecí, aby raz nespôsobilo obyvateľom nešťastie a katastrofy.

Stará bájka, ktorá hovorí o psovi, ktorý niesol v papuli kus mäsa. Práve prechádzal cez lávku nad potokom. Keď sa pozrel do vody, zdalo sa mu, že vidí iného psa, ktorý tiež má mäso v papuli. Vyceril zuby, otvoril papuľu a vrhol sa na mäso vo vode. Pri tom mu mäso vypadlo a voda ho odniesla.

Využime dnešnú nedeľu, aby sme sa nad sebou zamysleli a pouvažovali, čo je mojím bohatstvom? Je to Boh alebo niekto či niečo, čo mi opantáva srdce tak, že sa vzďaľujem aj Bohu, aj blížnym? Je veľmi dôležité spoznať toto bohatstvo. Ak je správne, radujme sa, ale ak nie, naučme sa dať na prvé miesto v rebríčku našich životných hodnôt Boha – to opravdivé a jediné bohatstvo.

Nehovorme, že dnešné Ježišovo slovo ide mimo nás. Všetci sme od neho dostali veľmi závažnú úlohu: Zariadiť si život tak, aby sme boli bohatí pred Bohom.