19. nedeľa v období „cez rok“ – rok C
Ježiš povedal svojim učeníkom: Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce. Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“ Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. Ale keby si ten sluha v srdci povedal: „Môj pán voľajako nejde,“ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými. Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.
Lk 12, 32- 48
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Približne 20 rokov pred narodením Ježiša Krista, rímsky básnik Horácius, v jednej zo svojich básni radí mladej dievčine: carpe diem – využi deň. Táto rada sa opakuje v celých dejinách ľudstva. Aj dnes mnohí tvrdia, že treba využiť deň, ako sa dá. Pritom však myslia iba na zmyslové využitie spojené s rozkošou, záhaľkou a s vyhľadávaním rozličných dobrodružstiev.
Možno nás prekvapí, že tú istú výzvu Ježiš adresuje aj dnes: Využi deň! Dáva nám však túto radu v úplne inom zmysle: Buď pripravený na môj príchod! Bedli!
Ako si to predstavuje, vysvetľuje nám v dvoch podobenstvách. V jednom konajú ľudia podľa rady Ježiša Krista, v druhom podľa rady Horácia. Prví čakali pripravení na príchod pána, nespali, ani sa nezabávali, ale osvietili celý dom, aby sa bezpečne mohol vrátiť domov. Správca z druhého podobenstva robí pravý opak. Bije sluhov, je opitý a zneužíva pánovu neprítomnosť. Obe podobenstvá majú spoločnú myšlienku – prípravu na smrť. Verní sluhovia sú predobrazom ľudí, ktorí sú stále pripravení na stretnutie s Kristom. Ježiš si ich natoľko váži, že sám ich bude obsluhovať darmi nebeského kráľovstva. Neverný správca je predobrazom ľudí, ktorým je ľahostajné stretnutie s Ježišom. Žijú, ako im prikazujú nízke pudy a nedbajú, že raz sa budú musieť zodpovedať za svoje konanie. O nich Ježiš hovorí, že budú potrestaní.
Čo chce podobenstvami povedať Ježiš nám? Ukazuje cestu, po ktorej majú kráčať tí, ktorí prijali evanjelium a uverili mu. Je to cesta vernosti krstným záväzkom, snaha konať dobro, odhodlanie napĺňať v živote tri božské čnosti – vieru, nádej a lásku a základné čnosti. Kráčanie po tejto ceste, je kráčaním do neba, je to neustála príprava na stretnutie s Kristom. Ktoré sú základné čnosti?
Prvá čnosť je rozvážnosť. Definuje sa ako správne a múdre konanie. Získava sa nielen vzdelaním, ale predovšetkým modlitbou, sebazapieraním, skutkami lásky, pokorou a dobrotou. Pomáha človekovi vždy sa správne rozhodnúť v spleti životných problémov.
Ďalšou čnosťou je spravodlivosť. Vedie človeka k tomu, aby dával každému, čo mu patrí. Touto čnosťou môžeme bojovať proti krivdám každého druhu a rozsahu.
Základnou čnosťou je aj mravná sila. Ona riadi vyživovací a pohlavný pud podľa Božích zákonov. Pomáha človekovi, aby pestoval disciplínu v jedení, pití a v sexuálnom živote.
Napokon štvrtou čnosťou je miernosť. Je to dar Ducha Svätého, ktorý nám pomáha prekonať všetky prekážky na ceste posväcovania života. Človek vlastniaci čnosť miernosti nie je ani opovážlivý, aby si namýšľal, že je svätý, a ani nie je zbabelec, ktorý by nemal odvahu s pomocou Božou bojovať proti hriechom.
A tak všetko, čo sme si doteraz povedali, si zhrňme. Ktorý sluha je pripravený na príchod Pána? Ten, ktorý žije podľa božských a základných čností. Som takým sluhom? Žijem životom viery, nádeje a lásky? Prosím o dar rozvážnosti, aby som vedel správne konať? Som spravodlivý voči blížnym? Dokážem ovládať telesné potreby? Viem správne ohodnotiť svoje zmýšľanie a konanie? Keby v tejto chvíli prišiel po mňa Pán, som pripravený?
Istý bohatý muž prosil pápeža Pia IX. o spoveď. Pápež ho vyspovedal, ale nedokázali sa dohodnúť na kajúcom skutku. Muž mal chabé zdravie a nemohol sa postiť ani si vykonať púť. Preto mu dal pápež zlatý prstienok, na ktorom boli vyryté dve slová: Memento mori – Pamätaj na smrť. Pápež mu prikázal prstienok nosiť a občas sa naň pozrieť. Muž spočiatku myslel, že je to jednoduché, a teda nedostal ani žiadne pokánie. Neskôr však priznal, že pohľad na prsteň je užitočnejší ako pôsty, púte, či dlhé modlitby. Každodenný pohľad na prsteň ho neustále držal v strehu a v pripravenosti na stretnutie s Pánom.
Túto myšlienku nosme v sebe aj my. Využime každý deň na konanie dobra, aby sme tak získali zásluhy pre večný život. A začnime už dnes!