Všetkým nám dobre padne, keď ľudia docenia našu prácu. Teší nás, keď sú s nami spokojní a majú nás radi.

Dnes sa Ježišovi dostalo veľkého uznania od Jána Krstiteľa, ktorý vysoko hodnotí jeho činnosť a vôbec celoživotné poslanie: Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv, ako ja. Ján prirovnáva Ježiša k baránkovi. Nám sa to prirovnanie možno zdá čudné, ale to množstvo poslucháčov, ktorí ho počuli, mu veľmi dobre rozumelo a veľmi dobre vedeli, akým význam má symbol baránka.

Už za čias egyptského zajatia sa Židia stretli s baránkom. Štrnásteho dňa v prvom mesiaci mala každá ich rodina zabiť baránka a krvou, ktorú z neho zachytili, mali potrieť vonkajšie zárubne dvier. Keď potom v noci prechádzal anjel – Záhubca – ušetril tých, ktorí mali dvere natreté krvou. V tomto prípade slúžil baránok ako Záchranca.

Túto udalosť si Židia každoročne pripomínali na Veľkú noc zabitím baránka. V chráme ho poviazali a položili na oltár. Potom k nemu pristúpil kňaz a modlil sa asi takto: Bože, my všetci sme sa proti tebe prehrešili a zasluhujeme si, aby si nás potrestal alebo zahubil. Ale my ťa prosíme, dovoľ, aby sme všetky naše hriechy a neresti zložili na tohto baránka, nech on je miesto nás potrestaný a zabitý. Po modlitbe baránka zabil a všetkých pokropil jeho krvou. A na koho kvapla čo i len jedna kvapka vedel, že je očistený z hriechov, ktoré na seba vzal baránok. Aj v tomto prípade baránok sa prejavuje ako Záchranca.

Keďže Židia dobre poznali Písma, vedeli, čo o Mesiášovi napísal prorok Izaiáš: Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom… On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Aj Izaiáš vidí v baránkovi Záchrancu.

Už chápeme, prečo sa ľudia nečudovali Jánovým slovám o baránkovi? Ale naopak, začínajú si Krista vážiť a mnohí od Jána odišli, aby sa stali Ježišovými učeníkmi, aby boli čo najbližšie pri Baránkovi.

Ježišova Krv ľudí neustále zachraňuje. Túto Krv môžeme aj my v sebe mať, môže pulzovať aj v našich žilách. Je to Krv záchrany a spásy.

Istý africký náčelník odsúdil otroka na trest smrti. Šíp mu mal prestreliť srdce. Keď sa o tom dozvedel tamojší misionár, rozbehol sa k náčelníkovi a chcel otroka vykúpiť. Náčelník však všetky ponuky odmietal. Hovoril: Nechcem ani zlato, ani striebro, ale krv. Otroka priviazali k stromu a strelec namieril luk. Šíp vyletel, ale v tom pred srdce otroka misionár položil svoju ruku. Šíp mu ju prebodol a otrokovi sa nič nestalo. S krvavou rukou pristúpil k náčelníkovi a povedal: Tu máš krv a teraz prepusti otroka. Náčelník zostal prekvapený z odvahy bieleho muža a otroka prepustil.

Krv misionára zachránila otroka. Krv Krista zachránila svet. O malú chvíľu budeme svedkami premenenia vína na Kristovu Krv. Keď potom sa budeme modliť: Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta… uvedomme si, že prosíme o zmilovanie nášho Záchrancu.

Viete, čím si najviac uctíme nášho Záchrancu? Tým, že ho pravidelne budeme prijímať vo svätej Hostii. Veď on, ktorý sa láme z lásky k nám, láme sa preto, aby sa nám všetkým rozdal.