Na svojich cestách judskou krajinou Ježiš prišiel i na miesta, kde pastieri vybudovali ohrady, do ktorých zaháňajú na noc svoje stáda. Ohrada chráni ovce pred vlkmi a proti zlodejom. Aby ovce boli v bezpečí, má ovčinec len jeden vchod, pri ktorom celú noc bdie poverený pastier. Pohľad na ohradu dáva Ježišovi príležitosť, aby nás poučil, že On sa postaral i o našu bezpečnosť.

Aby sme mohli hlbšie pochopiť, že máme toho najlepšieho Pastiera, Ježiš poukazuje aj na nebezpečenstvá, ktoré nás ohrozujú a radí, ako sa máme vtedy správať.

Ako jeho ovce patríme k tomu najdrahšiemu, čo má. Podstúpil kvôli nám dlhú cestu z Otcovho náručia do ľudskej biedy, aby tu na zemi ponúkol za svoje ovce tú najvyššiu možnú cenu: svoje božstvo i svoje človečenstvo položil na oltár kríža. Prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. I keď nás svojou smrťou a zmŕtvychvstaním oslobodil z moci Nepriateľa, nie je naše ohrozenie definitívne zažehnané. Pre Nepriateľa majú Ježišove ovce takú veľkú cenu práve preto, že sám Boh kvôli nim tak veľa obetoval. Uvedomme si preto svoju hodnotu. Je to naša výsada, ale i ohrozenie. Ale nemusíme sa báť, ak zostaneme pod ochranou Dobrého Pastiera. Všetko, čo robí, aby sme mohli byť v bezpečí, je výsledkom jeho vynaliezavej lásky.

Ohrada Cirkvi, ktorú Pán pre nás pripravil, tu nie je preto, aby obmedzovala našu slobodu, ale aby nás chránila pred nepriateľom. Však aj nepriateľ je vynaliezavý. Môžeme sa s ním stretnúť i vo vnútri ovčinca. K zlodejom je Ježiš nekompromisný. Jednoznačne nás varuje, že oni nemyslia na naše dobro. Nech hovoria a konajú čokoľvek, v skutočnosti prichádzajú len preto, aby kradli, zabíjali a ničili. Poznáme ich podľa toho, že nevstúpili dverami.

Ježiš nám ponúka dvojitú záruku. Uisťuje nás, že nie je len Pastierom, ale i Bránou. Ako pastier dôverne pozná každú svoju ovcu. Ak nás volá naším menom, nie sme pre neho len niekto z mnohých. Vodí nás na šťavnatú pastvinu svojho slova a sviatostí. Sme dostatočne vnímaví na Ježišovo osobné oslovenie? Ak sme naozaj Ježišovi, potom počujeme a poznáme jeho hlas a ideme len za ním. Táto dôverná znalosť Ježišovho hlasu je súčasťou našej ochrany pred nepriateľom, pretože nám umožňuje, aby sme rozoznali každý cudzí hlas a utiekli pred ním.

Pán sa postaral, aby sme nezostali bez pastierov. Pamätal aj na to, aby sme mali záruku, kto je pravý pastier: musí ho prijať vrátnik, ktorému boli zverené kľúče, a ktorý bol ustanovený, aby bdel nad bezpečnosťou stáda. Komu Pánom ustanovený vrátnik neotvára, kto sa samozvane vkráda do ohrady, ten nie je Pánov pastier, ale zlodej a zbojník. Pánov vrátnik bude pre týchto samozvancov nepohodlný a nepríjemný. Budú hľadať všemožné dôvody, aby spochybnili jeho právomoc, aby sebe i nám zdôvodnili, prečo pohŕdajú jeho poverením a autoritou, a to len preto, lebo chcú ospravedlniť skutočnosť, že nevstupujú bránou, ale preliezajú ohradu. Chcú Pánov ovčinec usporiadať podľa seba. Chceli by nám vnútiť svoju pastvu a svoje spôsoby. Sú to zlodeji, nárokujú si práva, ktoré im nepatria, chcú nás vyrvať zo spoločenstva s jediným pravým Pastierom, okrádajú nás o jeho pastvu. Cudzosť ich hlasu je predovšetkým v tom, že nás chcú vyviesť zo stáda, ktorého stredom je pravý Pastier a ponúkajú nám, aby sme sami boli stredom. Čím viac sa budeme vzďaľovať od Pastiera, tým viac začneme pochybovať o zmysluplnosti jeho ohrady. Tam, kde nebude ohrada, nebudú ani dvere. Ale týmito dverami je sám Ježiš. Nikto nás už nezavolá menom, nebudeme počuť nám dôverne známy hlas. Zatiaľ čo uprostred jeho stáda sme boli predmetom osobnej starostlivosti a pozornosti, ako obeť falošných pastierov sa strácame v dave, aby sme boli nakoniec okradnutí a zbavení večného života.

Uvážme teda, za akú cenu a kým sme boli vykúpení. Tí, ktorí nás nepasú v Ježišovom mene a v jeho duchu, pre nás neurobili nič. Ježiš pre nás obetoval svoj život. Vyhľadal nás, ošetril, dal nám za pokrm seba samého. O kom inom môžeme povedať: Jeho rany vás uzdravili. Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili k pastierovi svojich duší?!