14. nedeľa v období „cez rok“ - rok A
Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. No, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko: A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Mt 11, 25- 30
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
V súčasnej dobe sú kníhkupectvá doslova preplnené knihami rozličných žánrov. Keby naši predkovia mali možnosť ich navštíviť, iste by neveriaco krútili hlavami. Keďže človek túži stále objavovať a poznávať nové veci, ponuka aj potreba kníh bude neustále narastať. Vďaka ním sa totiž môžeme dozvedieť nové informácie, odhaľovať tajomstvá…
Existujú však skutočnosti, ktoré patria Božiemu kráľovstvu. Tie nám predstavuje sám Ježiš Kristus a robí to aj v dnešnom evanjeliu: Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.
Keby nám Ježiš tieto pravdy osobne nepovedal, nazdávali by sme sa, že sú určené iba pre tých, ktorí sú zbehlí vo Svätom písme. V Ježišových časoch to boli farizeji. Oni skutočne boli vzdelaní v Písme, vedeli z neho spamäti citovať celé pasáže. Okrem toho boli šikovní a učení, preto si ich ľudia vážili. Lenže príliš si zakladali na svojej učenosti a jednoduchými ľuďmi pohŕdali. Našli sa však medzi nimi aj takí, ktorí zostali pokorní a skromní a tí si zaslúžili poznať pravdy Božieho kráľovstva. Spomeňme aspoň staručkého Simeona, ktorému Pánov Duch zjavil, že v náručí drží Mesiáša. Ježiša však najradšej počúvali jednoduchí a nevzdelaní ľudia, ktorí dychtivo vnímali jeho slová a ukladali si ich do sŕdc.
Prečo sa Boh pyšným protiví ale poníženým dáva svoju milosť? Pyšný človek keď počúva Ježišove slová, zdajú sa mu byť nezmyslami, lebo zasahujú do jeho svedomia. Preto ich neprijíma, ba často proti ním bojuje.
Keď za čias totality istá matka šla prihlásiť dieťa na náboženstvo, riaditeľ školy ju odhováral, aby to nerobila. Vravel jej, že farári učia deti nezmysly, zbytočne ich zaťažujú a vôbec je to nemoderné a nevedecké veriť v Boha. Tento pán zabudol, že oveľa múdrejší a inteligentnejší ľudia ako on, sú iného presvedčenia. Veľký vedec Albert Einstein, nositeľ Nobelovej ceny, svoju vieru vyznal týmito slovami: Verím v osobného Boha a nikdy som nebol ateistom. Ateizmus som zamietol už ako študent. Mnohí vynikajúci prírodovedci sú zajedno v tom, že náboženstvo a veda si neprotirečia. Som presvedčený, že bez náboženstva by sme dnes boli barbarmi. Bolo to náboženstvo, čo napomohlo ľudský pokrok na všetkých poliach vedy…
Tu vidno, ako naozaj veľkí ľudia pokorne zmýšľajú o sebe, preto spoznali pravdy Božieho kráľovstva. Takí ľudia žijú aj dnes a pohybujú sa medzi nami. Zatúžme aj my medzi nich patriť, zatúžme poznať pravdy Božieho kráľovstva, a tak hlbšie spoznávať nášho nebeského Otca. To poznanie bude o toľko väčšie, o koľko bude silnejšia naša láska k nemu.
Prosme na tento úmysel aj pri dnešnej, svätej omši: Ježišu tichý a pokorný Srdcom, sprav srdcia naše podľa svojho srdca, aby sme poznávali tajomstvá Božieho kráľovstva, ktoré zjavuješ tým, ktorí sú pokorní. Amen