Kontakt
15. nedeľa v období „cez rok“ - rok A
V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“ Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: „Budete počúvať; a nepochopíte, budete hľadieť; a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.“ Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli. Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“
Mt 13, 1- 23
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Koho z nás neuchváti pohľad na dozrievajúce lány obilia? Niekde je žatva v plnom prúde, inde sa iba začína, na niektorých miestach sa klasy iba napĺňajú a dozrievajú, aby o niekoľko týždňov mohli poslúžiť človekovi a nasýtiť ho.
Aj Ježiša fascinovali dozrievajúce lány obilia, lebo človek bol vždy zžitý so zemou a nebolo tomu inak ani v Palestíne. A keď tak Ježiš videl klasy skláňajúce sa pod ťarchou zrelého obilia, spomenul si na svojich poslucháčov a rozdelil ich v podobenstve na rôzne druhy pôdy. Vedel totiž, že zrno, ktoré sa vkladá do zeme je v poriadku, ale veľmi dôležitý rozdiel je v pôde.
Krajom cesty nazval tých, ktorí síce počujú Božie volanie, ale sú voči nemu ľahostajní a nepripravia si svoje srdcia pre Božie slovo.
Skalnatou pôdou sú tí, ktorí berú život ako filmové predstavenie. Všetko je pre nich zaujímavé, príťažlivé, a teda aj Božie slovo, ktoré však v ich vnútri nezapustí korene. Týmto ľuďom chýba láska a vytrvalosť.
Tŕniu pripodobnil tých, ktorí síce dostali náboženskú výchovu a mali aj pevné mravné základy, ale pod vplyvom života sa začali prispôsobovať okoliu, a tak ich mravné zásady postupne vyschli a udusili sa.
Úrodnou pôdou sú tí, ktorí pochopili, že predpokladom vzrastu Božieho slova je dobre pripravená pôda a snaha darovať seba iným. Títo ľudia chápu, že musia žiť v spojení s Kristom, odumierať tomuto svetu, a tak slúžiť Bohu aj blížnym.
Všimnime si však, že aj v úrodnej pôde sú rozdiely.
Stonásobnú úrodu priniesli tí, u ktorých je Boh jedinou skutočnou hodnotou, a ktorí celý svoj život vsadili na Božiu kartu.
Šesťdesiatnásobnú úrodu priniesli tí, ktorí museli ťažko bojovať a stále dozrievať. Sú to ľudia, ktorým niekedy hrozilo stroskotanie, ale jasná dôvera v Boha ich vždy zachránila.
Tridsaťnásobnú úrodu priniesli tí, u ktorých sa strieda úspech s prehrou. Vždy, keď im už-už dochádzal dych, dobrá vôľa a vedomie Božej blízkosti im prinieslo záchranu.
Do ktorého druhu pôdy sa zaradím ja? Dokážem sa pre Božie slovo iba nadchnúť, alebo ho dokážem aj žiť vo svojom každodennom živote? Často berme Ježišovo zrno do rúk, zamýšľajme sa na ním a meditujme ho. Robím to? Venujem mu každý deň aspoň chvíľku?
Istý bohoslovec cestoval domov na letné prázdniny. V autobuse si k nemu prisadol mladý muž, vytiahol knižku a začal čítať. Bohoslovec sa ho spýtal čo číta a muž odpovedal, že Bibliu. Keď sa bohoslovec predstavil, spolucestujúci mu vyrozprával svoj príbeh: Vyrastal v nábožensky ľahostajnej rodine. Potom sa oženil a problémy, ktoré v manželstve vznikli, začal riešiť alkoholom. Potom mu zomrela na rakovinu dcéra a keďže si s manželkou nemali čo povedať, uvažoval o rozvode. Raz v práci našiel kolegovu Bibliu. Otvoril ju, ale po niekoľkých vetách ju zasa s nezáujmom odložil. Po niekoľkých dňoch ju však znova zobral do rúk, začal nad ňou rozmýšľať a postupne menil svoj názor na život a svet. Najskôr prestal piť, obmedzil cigarety, k manželke a deťom začal byť pozorný a milý. V práci robil bez šomrania a ochotne. Zázrak, ktorý sa s ním stal, pripisuje Biblii, a preto keď má čas, vždy ju znova a znova berie do rúk. A napokon s úsmevom dodal: Hoci ma svokra nazvala náboženským fanatikom a bludárom, som šťastný, že Boh zo mňa urobil nového človeka.
Ježišovo slovo má z nás urobiť nových ľudí, ma nás premeniť na pôdu, ktorá prinesie bohatú úrodu. Možno nás napadne, prečo Rozsievač neupravil všetku pôdu tak, aby priniesla úrodu? Lenže tu ide o ľudské srdce a tým Ježiš nechce manipulovať, lebo každý človek má slobodu voľby.
Rozsievač rozsieva aj v tejto chvíli a je iba na nás, do akej pôdy v našom srdci padne jeho slovo.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
