Každý z nás má svoj obľúbený film, ktorý v ňom zanechal hlboké stopy. Uchvátil nás hlavný hrdina, ktorý mal presne také vlastnosti, aké my najviac obdivujeme, napr. odvahu, ľudskosť a prirodzenú inteligenciu…

Dnešné evanjelium tiež má svojho hlavného hrdinu. Je však zaujímavé, že nie je ním Ježiš, ako by sme si mnohí mysleli, ale apoštol Peter. Pýtame sa prečo?

Apoštoli boli unavení z ťažkého dňa a stále v sebe prežívali Ježišov zázrak, keď rozmnožil päť chlebov a dve ryby medzi tisícové zástupy. Nie je ani maličkosť poroznášať jedlo takému množstvu ľudí a potom po nich pozbierať odrobinky. Tešili sa na spánok, ale Ježiš im prikázal, aby sa preplavili na druhý breh jazera. Teraz si predstavme unavených, ospalých, vyčerpaných apoštolov, ako vidia po jazere chodiť dajakú postavu. Čo ich prvé napadlo? Mátoha! Keď však začuli Pánov hlas, upokojili sa a Peter, hrdý na svojho Majstra, ktorý kráčal po vode, chcel to tiež skúsiť a Ježiš mu dovolil. Nás možno napadne myšlienka, že Peter je kaskadér, alebo že príbeh je vymyslený. Lenže nesmieme zabudnúť, že udalosti zachytil očitý svedok – apoštol Matúš. Ale ako je možné, že Peter kráčal po vode? Bola to jeho dôvera v Krista, ktorá vyrástla a upevňovala sa počas chodenia s Ježišom. Len si uvedomme, ako raz chytal ryby a neznámy muž ho pozval, aby ho nasledoval a on všetko zanechal a šiel. Potom ešte mnohokrát musel dokázať svoju dôveru v Boha a zakaždým sa mu to vyplatilo. Stal sa Ježišovi najbližším, preto si vybral aj za svojho nástupcu.

Lenže Peter tiež zostal iba človekom a jeho dôvera niekedy zlyhala. Svedčí o tom aj dnešné evanjelium, alebo jeho pobyt na dvore Piláta, keď Ježiša zajali. Za krátky čas ho dokázal trikrát zaprieť. Vždy si však uvedomil svoje chyby, oľutoval ich a svedectvom jeho ľútosti je aj dnešný výkrik: Pane, zachráň ma! Peter nás fascinuje svojou dôverou v Boha.

A čo chce povedať dnes nám? Ak vložíme svoje bytie, nádej, bezpečnosť do náručia živého Boha, vtedy mu dôverujeme. Náš život sa veľmi podobá Petrovmu. Raz sme nadšení za Krista, ochotní z lásky k nemu kráčať aj po rozbúrenom mori zla a nenávisti, inokedy Ježiša zaprieme, hanbíme sa za neho a nechceme mať s nim nič spoločné. Keď však prídu aj také časy, musíme dokázať povstať a povedať: Pane, zachráň ma! Ak to dokážeme, staneme sa hrdinami v očiach mnohých ľudí a ukážeme im, čo znamená odovzdať sa úplne do rúk Ježiša Krista.

Istá nábožná žena rozpráva: Moje tri deti boli ešte veľmi malé, keď som ich v jeden večer uložila do postieľky. Zrazu som však začula akoby zvláštny hlas: Vezmi deti a uteč z domu. Vôbec som nerozmýšľala, schytila som ich a utekala. Deti sa mňa prekvapene pozerali a začali plakať. Len čo som vybehla z domu, povala sa preborila a padla. Odborníci zistili chybu vo výpočtoch pri stavbe domu. Žena prejavila hlbokú dôveru v Boha. Sama dodáva: Vždy, keď počujem tento hlas, riadim sa podľa neho.

Aj my sa podobáme Petrovi. Raz sme nadšení pre Krista, inokedy zlyhávame. Nemajme však strach, a aj napriek našej slabosti sa mu odovzdajme do rúk a dôverujme mu. Naučme sa často volať s Petrom: Pane, zachráň ma!