Ľudia odjakživa túžili byť telesne zdatní. Už starí Gréci si merali sily na olympijských hrách a víťazi boli oslavovaní. Tak je tomu aj dnes. Vynikajúci športovci sú zvelebovaní po celom svete a stali sa idolmi mnohých ľudí, ktorí podľa ich príkladu zachovávajú životosprávu, denný režim, ba často vlastným deťom dávajú mená podľa svojich idolov.

Telesná zdatnosť sa vysoko cení, ale pre život je ešte dôležitejšia duševná zdatnosť, o ktorej hovorí dnešné evanjelium. Poukazuje na Ježiša, ktorý odišiel na púšť, kde sa štyridsať dní a nocí postil. Pripravoval sa na verejné vystúpenie pred ľuďmi, aby čo najsvedomitejšie splnil výzvu, ktorá odznela v dnešnom evanjeliu: Kajajte sa a verte evanjeliu.

Ježiš nám chce dokázať, že bez duševnej zdatnosti sa človek nezaobíde, lebo práve v tom spočíva kliatba dedičného hriechu, že to, čo je správne a božské, nie je vždy totožné s tým, čo je príjemné. Preto každý musí bojovať nielen s ťažkosťami života, ale aj sám so sebou. Tento boj trvá nie hodinu alebo mesiac, ale celý život. Všetci sme totiž priťahovaní k tomu, čo je príjemné a hriešne, preto musíme byť dostatočne zdatní, aby sme pokušeniu odolali. Od výsledku zápasu, ktorý sa odohráva v našom vnútri, závisí naša budúcnosť a šťastie. Svet, ktorého sme súčasťou, je plný lákadiel a zvodov. Niet na svete miesta, kde by bol človek uchránený pred pokušením. Aj o veľkých svätcoch je známe, že počas života mali množstvo pokušení.

Ako je tomu dnes? Alkohol, drogy, neviazaný spôsob života, obchodovanie s ľudským telom a storaké iné lákadlá zvádzajú človeka zo správnej cesty. Bez boja, zdatnosti a Božej pomoci sa človek nezaobíde. Prostredie v ktorom žije je psychicky znečistené a už deti bez rozmýšľania a najmenšej sebaobrany prijímajú, čo im ponúka ulica. Ale to nie je iba problém detí. Chlap, ktorý bez problémov dvíha na plecia metrákové vrecia alebo riadi stovky ľudí, je zbabelý odolať alkoholu, hracím automatom, manželskej nevere… Žena, ktorá je odborníčkou vo svojej práci, nedokáže odolať intrigám, túžbe po peniazoch, krádežiam…

Čo tu robiť? Ako sa brániť proti svetským lákadlám a získať duševnú zdatnosť?

Na tieto otázky je iba jediná rada: modlitba, pôst a dobré skutky. Vzorom je nám Ježiš, ktorý sa pred začiatkom svojej „kariéry“ modlil a postil. Keď začal verejne účinkovať, hovorili sa o ňom, že kade chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. Aj my sa máme cez svätopôstnu dobu snažiť napodobňovať Ježiša. Pôst nám ponúka veľké možnosti získavať duševnú zdatnosť: odoprieť si v piatok mäso alebo niečo iné, čo máme radi, horlivejšie sa modliť, navštevovať chorých a nevládnych ľudí, zriecť sa alkoholu, cigariet alebo sledovania televízie..., lebo nemusíme mať a robiť všetko, čo nám chutí. Na jednej starej budove bol múdry nápis: Zdatnejší je ten, čo zvíťazí nad sebou, ako keby zvíťazil nad najsilnejšími opevneniami.

Duševná zdatnosť má podmaňujúcu silu a taký človek dokáže oduševniť aj iných. O švédskom kráľovi Karolovi XII. sa rozpráva, že na pochode ruskou stepou, keď vojaci od únavy a smädu odpadávali, ktosi mu doniesol trocha vody. On ju ale vylial na zem so slovami: Vojaci, keď trpíte vy, musí s vami aj váš kráľ znášať smäd a horúčavu. Iste všetci chápeme, akým úžasným povzbudením bol čin kráľa pre vojakov, a ako vzrástla ich úcta voči nemu.

Pravdou je, že duševne zdatný človek vie strhnúť a zapáliť aj iných, a to je aj naša úloha. Podarí sa nám to ale iba vtedy, keď sami budeme duševne zdatní. Využime pôstny čas a prijmime Ježišovu ponuku, ktorá jasne hovorí: modlitba, pôst, dobré skutky.