Keď sa stretnú na ulici dvaja ľudia, ktorí sa už veľmi dávno nevideli, jedna z najčastejších a najpoužívanejších otázok znie: Kde teraz bývaš? alebo Ako žiješ? Túto otázku položili Ježišovi aj učeníci Jána Krstiteľa Ondrej a Ján: Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ – kde bývaš? Ako prišlo k tomuto stretnutiu a čo ním sledovali?

Poslanie a pôsobenie pripútalo Jána Krstiteľa k Jordánu, presnejšie k dolnému toku rieky, kde bolo najviac vody. Bolo to pri Salime naproti Jericha. Tu sa usadil a pripravoval ľudí na príchod Mesiáša. Keď sa Ježiš pri Jordáne objavil, ukázal na neho, že je Božím Baránkom, ktorý sníma hriechy sveta. Akonáhle Baránka predstavil, dvaja z jeho učeníkov sa pobrali za ním. Mali však obavy, ako ich prijme a nedokázali sa mu priamo prihovoriť. Iste im dobre padlo, keď ich Ježiš predbehol otázkou: Čo hľadáte? Oni však sa zmohli iba na protiotázku: Rabbi, kde bývaš? Ich otázka veľa naznačuje. Tým, že Ježiša nazvali Učiteľom, potvrdzujú, že chcú byť jeho žiakmi. Na otázku dostali aj patričnú odpoveď: Poďte a uvidíte! To, že zostali u neho celý deň dokazuje, že medzi učiteľom a žiakmi došlo hneď k radostnej zhode. Vtedy si iste uvedomili, že našli niekoho, koho doteraz hľadali, hoci cesta za ním bude bez slávy a pohodlia. Pochopili, že ak ich Učiteľ bol nazvaný Baránkom, raz sa aj oni stanú baránkami a budú musieť za Majstra obetovať životy.

Čo nám chce odkázať dnešné evanjelium?

V prvom rade si máme aj my dať odpoveď na otázku: Učiteľ – kde bývaš? My totiž máme sklon ohraničovať Boží príbytok kostolmi a kaplnkami. Sem Boha izolujeme a pritom zabúdame, že jeho domom sme my sami. Veľmi pekne sa k tomu vyjadril svätý Pavol, keď hovorí: Neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele. V tejto chvíli však musíme smutne konštatovať, že na túto skutočnosť zabúdame. Prvá výzva dnešného evanjelia znie: Sme Boží príbytok. Musíme všetko pre to urobiť, aby sme ním vždy zostali a nevyhnali Boha svojimi hriechmi a vášňami zo svojho srdca. Ak by sa nám to predsa niekedy stalo, dobrou ľútosťou a svätou spoveďou máme Boha opäť pozvať do svojho príbytku.

Aby sme Boha v sebe však udržali, treba s ním prežívať celý deň. Už hneď ráno je nutné sa odpútať aspoň na chvíľku od všetkého a od všetkých, pozdraviť ho modlitbou a ticho čakať na jeho odpoveď. A keď ho začujeme, máme mu hneď odpovedať, teda nasledovať ho a držať sa jeho náuky a príkladu. To je zaručený prostriedok, ako nevyhnať Boha zo svojho príbytku. Cirkev nám preto odporúča ranné rozjímanie. To je druhé poučenie z dnešného evanjelia. Každý z nás má byť domom Božím a k tomu nám má pomôcť ranné rozjímanie nad Božím slovom.

Ktosi ale môže podráždene zareagovať: Čo ešte nevymyslíš? Nestačí, že chodím v nedeľu do kostola, modlím sa a nejem v piatok mäso? Ešte k tomu aj dajaké rozjímanie? Nuž tak, ako žiak má neustále rozvíjať svoje vedomosti, športovec svoje schopnosti, tak my by sme sa nemali vo svojom duchovnom živote uspokojiť s polovičatými úspechmi. Svoj duchovný život by sme mali neustále prehlbovať, rozvíjať a zdokonaľovať. Sem práve patrí duchovné čítanie a rozjímanie nad ním. Tí, ktorí sa o to snažia, iste mi dajú za pravdu, že im to veľmi pomáha a obohacuje ich duchovný život.

Jeden z najradikálnejších teológov, ktorí hlásajú „smrť Boha“, Viliam Hamilton, pracoval práve na svojej najnovšej knihe, ktorej chcel dať názov: Ako vymazať Boha zo slovníka. Istého dňa sa priblížil k obloku svojej pracovne na Floride a zazrel, že na protiľahlom múre je čosi načarbané. Pretrel si oči, aby lepšie videl. Na múre stálo: Boh nie je mŕtvy! Dnes ráno som sa s ním rozprával. Nápis tam pravdepodobne zanechal niektorý z univerzitných študentov.

Aj my vyznajme vieru a zvolajme: Boh žije, prebýva vo mne a ja sa s ním denne stretávam v modlitbe, rozjímaní a v bratoch a sestrách! V duchu tohto zvolania prežime aj nastávajúci týždeň!