5. pôstna nedeľa - rok B
Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“ Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.
Jn 12, 20- 33
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Každý z nás v živote prežil chvíle, ktoré nazval dôležitými hodinami svojho života. Mohla to byť napríklad štátnica, alebo dôležitá operácia, alebo nástup do novej práce... Naozaj existujú dôležité momenty, ktoré priamo rozhodujú o ďalšom živote, alebo ho úplne zmenia.
Pred dôležitou hodinou v živote stojí aj Ježiš. Na sviatky do Jeruzalema prišli Gréci, ktorí ho túžili vidieť. Ježiš využíva tento okamih, aby povedal o svojej smrti a o vykupiteľskom čine. Hovorí: Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený.
K hodine ukrižovania smeruje celý jeho život. Prirovnáva s k pšeničnému zrnu, ktoré musí odumrieť, aby prinieslo úrodu. Aj on musí zomrieť, aby z jeho kríža vytrysklo požehnanie a záchrana pre celý svet. Predstavuje si túto hodinu a prežíva vzrušenie. Pýta sa sám seba: Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Vzápätí si ale uvedomuje, že ak by ho Otec zachránil, jeho vtelenie, narodenie a pozemský život by nemali zmysel. Preto Otca prosí, aby jeho smrťou oslávil svoje Meno a hneď na to hlas Otca potvrdzuje, že celý plán spásy až po kríž a zmŕtvychvstanie je jedným veľkým oslávením Božej lásky, bohatej na milosrdenstvo, ktoré premôže diabla.
Ježiš dnes nechce hovoriť iba o sebe, ale tak, ako každú nedeľu, chce sa prihovoriť aj nám: Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Čo nám chce povedať týmito možno trocha nezrozumiteľnými slovami? Nasledovať ho, znamená byť pripravený na hodinu, v ktorej musíme potvrdiť zmysel svojho života a lásku k nemu.
Sme súčasťou sveta, ktorý obdivuje extrémne výkony. Vydáva sa Guinessova kniha rekordov, ktorá opisuje a zaznamenáva nezvyčajné rekordy vo svete. Sú v nej zaznačené úspechy športovcov, moreplavcov, letcov, akrobatov, horolezcov, lyžiarov, silákov... Kniha svedčí o tom, že ľudia túžia dokázať stále viac, ako je čosi zvykové a bežné. My iste nepodávame v živote také výkony, ktoré by bolo vhodné zapísať do tejto knihy, a vôbec sa nemusíme preto trápiť. My sme pozvaní k výkonu, ktorý je ale cennejší, lebo je to večný život. A skutky, ktoré preto konáme, nám „zapisuje“ sám Boh. Doznajme sami, či to nie je obdivuhodný výkon, keď niekto leží sa smrteľnej posteli a vie, že má nepriateľa a vie aj to, že nepriateľ sa neho bezdôvodne hnevá a on si ho zavolá a zmieri sa s ním? Nie je to cennejšie, ako sa vyškriabať na 8000 metrovú horu? Alebo, keď mladí manželia, ktorí majú tri deti, s radosťou príjmu aj ďalšie alebo príjmu starého a nevládneho rodiča, ktorý je nespokojný, nervózny a ufrflaný a oni ho s láskou doopatrujú? Či to nie je viac, ako ťahať v zuboch automobil? A koľko podobných príbehov nám ponúka život! Príbehov ľudí všetkých generácií, povolaní a stavov, ktorí dokážu podávať mimoriadne výkony a pritom o nich nik nevie. Sú to príbehy ľudí, ktorí vedia, že niekedy prichádza v živote taká hodina, kedy sa musia rozhodnúť pre obetu, lebo by inak celý svoj život zradili.
Nathaniel Hawthorne sa jedného dňa vrátil nešťastný domov. Vyľakanej manželke Sophie povedal, že ho vyhodili na colnici z práce a jemu sa zrútil celý svet. Manželka však od radosti vykríkla a víťazoslávne zvolala: Teraz konečne môžeš napísať svoju knihu! On však nešťastný sa spýtal: A z čoho budeme žiť? Manželka na jeho veľký úžas vytiahla značnú sumu peňazí a povedala: Vždy som vedela, že si génius a že sa z tvojho pera zrodí majstrovské dielo. Preto z peňazí, ktoré si dával na domácnosť, som každý týždeň odkladala malú čiastku. Je tu dosť peňazí, aby sme z nich vyžili celý rok. Z jej dôvery a presvedčenia vznikol jeden z najlepších románov americkej literatúry – Šarlátové písmeno. Aj to je príklad využitia najdôležitejšej hodiny v živote.
Tak, ako Kristus, aj my prichádzame na svet pre najdôležitejšie hodiny svojho života. Možno sme z nich vyľakaní a prosíme Boha, aby nás pred nimi uchránil. Ale práve v tej chvíli sa nám prihovorí: A kto to urobí namiesto teba? Keď ťa pred tou hodinou uchránim, budeš šťastnejší?
Možno máme pocit, že niektoré ťažké hodiny v živote sme zvládli, inokedy sme niektoré odmietli a zariadili sa po svojom – ľahšie. Nevieme ešte, aké hodiny nám Boh chystá, aby sme sa podobali jeho Synovi. Buďme na ne pripravení a ukážme v nich svoju veľkosť a lásku.