6. nedeľa „cez rok“- rok B
K Ježišovi prišiel k nemu istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš môžeš ma očistiť.“ Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. Potom u prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“ Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených mies¬tach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ.
Mk 1, 40- 45
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Neustále sme svedkami množstva chorôb, ktoré trápia ľudí. A hoci je lekárska veda na veľmi vysokej úrovni, a priemerný vek ľudí sa zvýšil, veľa bolesti a utrpenia prežívame aj dnes. Ľudia trpia fyzicky aj psychicky. Mnohé vážne choroby privedú človeka až k smrti. Aj v minulosti zdravotný stav ľudí nebol dobrý. Existovali choroby, ktoré každému naháňali hrôzu. K takým patrilo aj malomocenstvo.
Evanjelista Marek nám dnes kladie pred zrak Ježiša a malomocného človeka. Stretnutie bolo veľmi zaujímavé a dojímavé. Malomocný vedel, že nemá čo stratiť, lebo hoci pochodil množstvo lekárov a felčiarov, nik mu nepomohol. Poslednou nádejou sa pre neho stal Ježiš. Preto mu povedal: Ak chceš, môžeš ma očistiť. Ježišovi ho prišlo ľúto, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! Malomocenstvo z neho hneď zmizlo.
Iste si ani nevieme predstaviť radosť, ktorá naplnila vyliečeného človeka, lebo sa opäť mohol voľne pohybovať medzi ľuďmi a vrátiť sa k svojej rodine. Čo znamenalo v Ježišových časoch malomocenstvo? Bolo to vylúčenie z ľudskej spoločnosti a pomalé zomieranie v biede a samote. Chorobu spôsobujú baktérie podobné tuberkulóznym. Začína sa tak, že nakazený sa stane malátnym a na koži sa mu objavia škvrny fialovej farby. Škvrny postupne narastajú a menia sa na veľké vredy, následkom ktorých začnú z človeka odpadávať kusy mäsa. Je to nákazlivá choroba, preto postihnutí museli chodiť v roztrhnutých šatách, s odkrytou hlavou a ústa mali prikryté šatkou. Keď sa k nim niekto priblížil, kričali: Som nečistý! Ľudia postihnutí touto chorobou sa podobali „živým mŕtvolám“. Preto sa vôbec nečudujeme, že malomocný aj napriek zákazu rozchyroval zvesť o Ježišovom čine. Dostal však ešte jednu podmienku, aby sa ukázal kňazovi a on ho predstavil spoločnosti ako oficiálne čistého.
Pri počúvaní dnešného príbehu nás iste udivuje veľká láska Ježiša Krista k chorému človekovi. Ako by sme asi my reagovali, keby sme sa stretli s malomocným? Hľadali by sme najkratšiu cestu, ako od neho zmiznúť. Ježiš však tak nekoná. Zastavuje sa pri chorom a pomáha mu. Poviete si: Chvála Bohu, že u nás dnes už malomocenstvo nenájdeme. Takže takýto prípad sa nemôže stať. Je pravdou, že malomocenstvo tela už u nás nenájdeme, ale existuje iné malomocenstvo, ktoré je veľmi rozšírené – malomocenstvo duše. Čo ho môže spôsobiť? Alkohol, drogy, manželská nevera, hriechy nemravnosti, zlodejstvo, nevera v Boha… Mnohí ľudia ním trpia a Ježiš nám ukazuje, ako im pomôcť. Nesmieme od nich utekať, posudzovať ich, odsudzovať ich, lámať nad nimi palicu, ale modliť sa za nich, a tak ich vlastne privádzať ku Kristovi, aby zatúžili po jeho pomoci a uzdravení. Ježiš na nich čaká vo sviatosti zmierenia a chce ich očistiť. A hoci títo naši bratia a sestry chodia medzi nás, počúvajú Pánove slová, vedia o jeho láske, nemajú odvahu poprosiť o uzdravenie. Týmto ľuďom musíme pomáhať svojím príkladom a modlitbami, aby našli silu, padli pred Ježišom na kolená a zvolali: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť!
Ľahko sa ale hovorí o druhých a pritom často vedome zabúdame na seba. Preto si v dnešnú nedeľu nájdime čas na dôkladné spytovanie svedomia a pouvažujme, či tieto slová sa netýkajú priamo mňa. Netrpím aj ja malomo¬censtvom duše? Neprešlo odvtedy už mnoho rokov, keď som naposledy poprosil Ježiša, aby ma očistil? Nepatrím k ľuďom, ktorí radi vidia chyby na iných, a tie svoje prehliadajú?
Počas spoločnej spovede sa stretli viacerí kňazi. Medzi nimi bol aj starý 80-ročný dôchodca, ktorý medzi rečou položil všetkým otázku: Skúste uhád¬nuť, ktorý deň v mojom živote bol najkrajší? Kňazi hádali: Deň prvého svä¬tého prijímania, kňazskej vysviacky, primičnej svätej omše… Starček však vždy odpovedal záporne. Napokon im o tom dni porozprával: Spovedal som dlho do noci. Bol som veľmi unavený a chystal som sa na faru. Vystúpil som zo spovednice, keď spoza stĺpa pristúpil ku mne muž. Dobre som ho poznal. Roky nebol v kostole a mal všeličo „za ušami“. Spýtal sa, či ho vyspovedám. Nečakal ani na moju odpoveď a už kľačal v spovednici. Bol tam vyše hodiny. Keď som nad ním vyriekol slová: A ja ťa rozhrešujem…, to bol najkrajší deň v mojom živote.
Tento muž splnil podmienky očistenia. Zavolal na Ježiša: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť!, potom sa ukázal pred kňazom, aby Ježiš cez jeho ústa povedal: Chcem, buď čistý! a malomocenstvo duše z neho hneď zmizlo. Aké poučenie plynie pre nás? Ten istý liek pomôže aj nášmu malomocenstvu a nikdy neodsudzujme ľudí, ktorí trpia touto chorobou, ale modlime sa za nich a pomáhajme im.