26. nedeľa „cez rok“ - rok B
Ján povedal Ježišovi: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás. A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.
Mk 9, 38– 43. 45. 47– 48
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Kto z nás nemá problémy s pokušeniami a rôznymi neduhmi? Kto z nás nerobí v živote chyby? Určite každý, preto by sme častokrát dokázali urobiť aj najriskantnejšiu vec, len aby sme mohli zmeniť sled udalostí, ale už býva neskoro…
Ježiš, ktorý dobre poznal ľudskú bytosť, vedel, čo človeka trápi a aké vnútorné boje musí často zvádzať. Preto ho pred nimi varuje aj drastickými rečami, ktoré sme počuli v dnešnom evanjeliu: Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju… Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju… A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho…
Ježiš nechce, aby sme si skutočne vylúpili oko, alebo odťali nohu či ruku, ale žiada, aby sme sa vyhýbali príležitosti, ktorá nás navádza na hriech. Chce, aby sme dokázali pred zlom zatvoriť oko, aby sme stiahli ruku alebo ruku pred hriešnou príležitosťou. Lebo ak včas „vylúpime či odtneme“ svoje problémy, pokušenia a návyky, budeme šťastní a zvíťazíme sami nad sebou.
Nemusíme si veru objasňovať, čo pre človeka znamenajú ruky, nohy či oči. Videli ste slepého človeka, ako tápe v tme a potrebuje niekoho, aby mu pomohol? Alebo človeka bez ruky či nohy, aké sú spomalené jeho reakcie a obratnosť? Tiež je viditeľne odkázaný na pomoc druhých. Podobne sa cíti aj ten, kto má svoje zmysly zaťažené ťarchou hriechu a pokušení. Tiež tápe, hľadá cestu a potrebuje pomoc. Kto najlepšie pomôže? Ježiš, ktorý radí: odtni, vylúp… Bojuj proti hriechu, hneď, dokiaľ je čas! Bojuj a nevzdávaj sa!
Za kazateľom prišiel mladý muž a pýtal sa: Kedy sa mám obrátiť k Bohu, aby som bol spasený? Kazateľ mu odpovedal: Stačí deň pred smrťou. Mladý muž natešený odišiel, že má dosť času. Ale ešte v ten deň sa vrátil a pýtal sa: Ale kedy zomriem? Prišiel na to, že človek musí byť denno-denne pripravený na stretnutie s Bohom a zmierený s ním.
Jestvuje iba jeden deň nášho rozhodnutia. Ak ho zmeškáme, bude to na našu škodu, preto začnime ešte dnes, ešte teraz! Vylúpme oko nášho zla, odtnime ruku našich pokušení a nebojme sa to urobiť, Ježiš je s nami, on nám pomôže. Veď tak málo stačí, aby sme sa napravili. Niekedy na našej ceste k dokonalosti stojí malý návyk, alebo náruživosť, alebo zlozvyk…
Nikos Kazantzakis vo svojej knihe Svätý úbožiačik píše o pustovníkovi, ktorý túžil celý život vidieť Ježiša, ale akosi sa mu to nedarilo. Bol nešťastný, veľa sa modlil, prosil, kričal aj plakal. Jedno ráno sa zobudil celý rozradostený, lebo sa mu prisnilo, že sa musí zriecť toho, čo má najradšej, a tak si oslobodiť srdce pre Ježiša. Rozhodol sa rozbiť krčiažtek, ktorý mal veľmi rád a pil z neho vodu. Pri pohľade na množstvo črepov pocítil v srdci šťastie a uvidel Ježiša.
Odtnime, vylúpme a odhoďme aj my všetko to, čo nás vzďaľuje od Ježiša a urobme to hneď teraz! Uvedomme si, že Ježiš tieto prísne slová nepovedal bez príčiny. Pane, pomôž nám, aby sme to dokázali.