Istý muž sa žaloval kňazovi: Vám je dobre, vy ste študovali o Pánu Bohu, preto teraz nám o ňom rozprávate ako o starom známom. Ale čo ja? Mám v hlave iba samé otázniky a Boha si nedokážem absolútne predstaviť. Koľko ľudí má taký istý názor?

Dnešný sviatok nám môže pomôcť v tomto probléme, lebo Ježiš nám v evanjeliu naznačuje cestu k Bohu. Nenamáha sa poslucháčom vysvetľovať podstatu a vnútorné tajomstvo Boha, lebo si je vedomý, že Starý zákon zakazoval zobrazovať Boha sochami či obrazmi, lebo by mohli skresliť jeho podobu. Také sú aj ľudské predstavy, obrazy, slová… – tiež nie sú schopné vystihnúť Boha a jeho podstatu. Pekne to vysvetľuje svätý Augustín: Boh je nevysloviteľný. Ľahšie dokážeme povedať, čo nie je Boh, než to, čo Boh je. Preto ani Ježiš nevysvetľuje ľuďom vnútorné tajomstvo Boha, ale zameriava sa na vzťah medzi Bohom a ľuďmi. Ten ľahšie pochopíme a okrem toho vzťah k Bohu je dôležitejšia vec, ako vedomosť o Bohu. Pozrime sa spoločne, čo nám o tomto vzťahu hovorí Ježiš.

Boh je živý. Život, ktorý prúdi v Bohu má meno Láska. K láske nestačí jeden, preto ani Boh nie je jedna osoba. Keby bol Boh iba jedna osoba, nemohol by sa charakterizovať ako Láska. Láska v Bohu prúdi od Otca k Synovi a od Syna k Otcovi. Výsledkom tejto živej lásky je Duch Svätý. A tak si vlastne uvedomujeme, že Boh je Trojosobný. To najhlavnejšie však nasleduje až teraz: Do života lásky Najsvätejšej Trojice sme pozvaní aj my! Boh poslal svojho Syna, aby sa stal jedným z nás. Syn Boží, ako človek aj ako reprezentant ľudského pokolenia, prejavil Otcovi vernosť a poslušnosť až na smrť kríža. Otec tento prejav poslušnosti prijal, čo naznačil tým, že Ježiša vzkriesil z mŕtvych. Vzal ho do svojej slávy a dal mu moc nad všetkými vekmi a národmi, preto oslávený Kristus ako Vládca posiela apoštolov do celého sveta. Prikazuje im, aby všetkých ľudí urobili jeho učeníkmi, aby ich krstili v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a sviatosťou krstu ich zasväcovali do vlastníctva a ochrany trojosobného Boha. Z toho vyplýva, že sviatosťou krstu nás Boh prijíma do svojej intímnej lásky ako otec svoje deti. Ale to ešte nie je všetko. My – maličkí, nepatrní ľudia – sme prijatí do lásky večnej Božej rodiny a stávame sa nesmrteľnými. Už nikdy neprestaneme existovať, už nikdy neprestaneme žiť, lebo Ježiš vyhlásil: Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. Podľa Ježišovho posolstva takýto intímny vzťah je medzi Bohom a nami.

Uvedomujeme si, že vzťah Boha k nám je láska? A naša cesta k Bohu je odplácať mu jeho lásku našou láskou. Krásne to vyjadrila Marta: Áno, Pane, ja som uverila. Aj my sa naučme hovoriť: Áno, Pane, aj ja chcem veriť. Posilňuj moju vieru! A oslávený Kristus, ktorý pomohol pochybujúcemu Tomášovi, pomôže aj nám, aby sme patrili medzi šťastných ľudí, lebo život s Bohom je šťastnejší, ako život bez neho.

Veľké šťastie byť príbytkom Trojjediného si vedeli oceniť konvertiti, ktorí sa úprimným premýšľaním a pokorou dostali ku katolíckej viere. Doktor Hynek vraví: Nie si osamotená duša moja, ten, ktorý ťa urobil božskou, žije v tebe. Lövengard píše: Aká vznešená je i najjednoduchšia duša hoci v biednom tele, chudobne oblečenom, ak má milosť posväcujúcu. Je palácom Nesmrteľného, prebýva v nej Kráľ kráľov, Pán pánov, trojjediný Boh. Svätý Augustín píše: Márne hľadá niekto Boha na nebesiach, keď ho nenašiel v sebe. Aj keď je človek podľa tela nepatrný, je predsa nekonečne vznešený, keď v ňom prebýva Boh. Prečo sa teda niektorí ľudia tak usilovne snažia umenšovať samých seba? Prečo sa snažia, keď sú takí veľkí, žiť tak malicherne?

Dnešný sviatok nás nemusí privádzať do namáhavého pátrania o Božom tajomstve. Srdce je v otázke Boha schopnejšie než rozum. Preto s otvoreným srdcom volajme Trojjedinému: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému! Sláva Bohu, ktorý je nekonečná láska a nás pozýva do svojho života, do života v nekonečnej Láske!