V každej rodine ste istotne už pocítili radosť z príchodu nového človiečika, ktorého ste netrpezlivo očakávali. Určite aj tu sedia novopečení otcovia a mamy, ktorých keby sme sa spýtali, aké je to ich dieťatko, iste by odpovedali, že je krásne, dobré a milé. A keby sme tu zhromaždili všetky novorodeniatka, určite by rodičia každého z nich tvrdili, že práve to ich dieťatko je najlepšie a najkrajšie.

Dnes si pripomíname narodenie mimoriadnej osobnosti, ktorá tiež prišla na svet ako bezmocné dieťa, hoci ju očakával celý svet. Tešíme sa z narodenia nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je náš brat, lebo máme v nebi spoločného Otca. Aj my tvrdíme, že práve to dieťa je najkrajšie, najlepšie, najmúdrejšie a najsvätejšie. A máme pravdu, lebo toto dieťa je Bohom!

Ako sme sa pripravovali na jeho historický príchod? Ako sa pripravujeme na jeho druhý príchod na konci vekov?

Svätý Ján píše, že Boh je Láska. Boh nás tak miluje, že neustále nám chce dobre, robí nám dobre a zahŕňa nás svojou láskou. Preto v tejto noci prišla na svet Láska. Boh z lásky stvoril človeka a z lásky ho udržiava pri živote, z lásky mu odpúšťa a dáva mu novú šancu. Lenže, koľkokrát ho sklamal a zhrešil proti nemu? Dôkazom je hriech Adama. Lenže ani vtedy Boh nezanevrel na človeka, ale už v raji mu prisľúbil Vykupiteľa: Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu. Ľudstvo na Vykupiteľa dlho čakalo, lebo Boh jasne povedal, že on rozšliape hlavu diabla a tým zlomí jeho moc. Túžba po Mesiášovi bola silno zakorenená v Izraelskom národe, ktorý vlastnil prísľub, že z neho vzíde Vykupiteľ sveta. A hoci Izraeliti reptali proti Bohu a nedodržiavali jeho prikázania, nevyhubil ich, lebo mal na mysli prísľub, ktorý potvrdil aj praotcovi Abrahámovi, že z jeho potomstva vzíde Mesiáš.

A keď sa naplnil čas, na scénu dejín prichádzajú dvaja ľudia Jozef a Mária, aby naplnili proroctvo. Ježiš – Láska sa rodí do chudoby, jeho prvými spoločníkmi boli pastieri, jeho kráľovským palácom bola maštaľ, trónom jasle a kráľovským defilé útek do Egypta. Prečo Ježiš takto prišiel na svet? Z lásky! Z lásky prišiel do chudoby, žil v chudobe a zomrel, ako najväčší chudák a zločinec. A táto jeho láska tak fascinovala niektorých ľudí, že sa ju snažia napodobniť, a tak mu vrátiť aspoň kúsok lásky svojím životom, utrpením a smrťou. Z lásky k Ježišovi odišiel Carlo Caretto na púšť, matka Tereza do Kalkaty, Damián de Veuster medzi malomocných, Albert Schweitzer medzi najchudobnejších…

Nad istým veľmi bohatým mestom stála socha bojovníka. Oči mala z drahokamov, v ruke držala zlaté žezlo a pancier bol vytvorený zo zlatých šupín. Nie všetci ju ale obdivovali, lebo v meste žilo aj veľa chudobných ľudí, ktorí denno-denne živorili a hľadali si obživu. Končilo leto a lastovičky sa chystali odletieť do teplých krajín. Jedna z nich si sadla bojovníkovi na hlavu a on sa jej prihovoril: Odtiaľto z výšky všetko vidím, čo sa robí v meste a v jednotlivých domoch. Som nešťastný, že ľudia sa k sebe zle správajú, sú studení a nevraživí. Koľkých chudákov majú medzi sebou a nevidia ich. Prosím ťa, vylúp z mojich očí drahokamy a zanes ich chudobnému krajčírovi, ktorý má desať detí a nik mu nepomáha. Deti hladujú, trpia, ide zima a oni si nemajú čo teplé obliecť. Lastovička poslúchla a keď vybavila, čo mala, prišla sa s bojovníkom rozlúčiť. Znova ju však poprosil, aby zaniesla jeho zlaté žezlo dievčatku, ktoré pod bránou predáva zápalky. Doma má päť súrodencov a chorú matku a ona je jediná, ktorá môže domov priniesť dajaký peniaz. Aj to lastovička urobila. Keď však už konečne chcela odletieť, socha za ňou kričala: Neodlietaj ešte, prosím, a zanes moje zlaté šupiny do toho domu, k chudobnej žene, starému dedkovi… a vymenovala aspoň tridsať ľudí. Lastovička sa už zdráhala a bála sa, že keď neodletí, zamrzne. Bojovník ju však uprosil a ona celú noc roznášala po domoch zlaté šupiny. Keď ľudia ráno vstali, s hrôzou pozerali na sochu. Bola celá zničená, chýbalo jej zlato a drahokamy a pri jej nohách ležala mŕtva lastovička.

Aj keď to bola len rozprávka, veríme, čo dokáže láska? Veríme, že opravdivá láska môže za iných aj zomrieť? Tou Láskou je Ježiš. Prišiel a zomrel za tých, ktorých miloval. Prišiel a zomrel, aby nám, biednym, chudobným a hriešnym, mohol rozdať poklady svojej lásky. Priniesol nám najcennejší poklad, poklad večného života. Napodobňujme ho v skutkoch lásky, poďakujme sa mu za jeho lásku a prosme ho: Pane, ty si prišiel k nám, zostaň s nami, neopusť nás, na cestách búrlivých, Pane náš!