Žijeme vo svete reklám. Počúvame napríklad o najlepšom pracom prášku, ale o chvíľu nasledujúca reklama je presne o tom istom, len sa spomína názov iného prášku. Človek je z reklám nakoniec neistý a často zmätený. Podobne je tomu aj v duchovnom živote. Dostáva sa nám do rúk množstvo náboženských kníh, rôzne spisy o súkromných zjaveniach, rozličných biblických a teologických smeroch, ktoré nás privádzajú do zmätku a často v nás provokujú otázku: Komu a čomu máme veriť?

Odpoveď nám ponúka dnešné evanjelium. Nebeský Otec nám prikazuje, aby sme počúvali jeho Syna a verili mu. Vyjadril to slovami: Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho! Božiemu Synovi máme vždy veriť, a to aj vtedy, keď nám jeho slová nebudú príliš milé, príjemné a lahodné. Ježiš neupravil svoje slová podľa toho, ako to vyhovuje ľuďom, ani sa rečami neprispôsoboval svetu, ale jasne a jednoznačne vyložil ľuďom, čo a komu majú veriť. Prečo to urobil?

Boh stvoril človeka na svoju podobu, ktorá sa neuskutočňuje v tele, lebo Boh nemá telo, ale uskutočňuje sa v duši. Duša dostala tri vlastnosti, ktoré ju robia podobnou Bohu: rozum, slobodná vôľa a nesmrteľný život. Týmito duševnými vlastnosťami človek prevyšuje všetky stvorenia, je ich vrcholom, je zo stvorení najkrajší a najvznešenejší. To ho však spája s jedným problémom a my iste tušíme s akým – je to slobodná vôľa. Preto ju dal Boh ľuďom, aby boli slobodní aj vtedy, keď ide o Božiu lásku a dobrotu. Ona im umožňuje, že sa môžu rozhodnúť pre Boha, ale aj proti nemu. Ostatné tvory túto možnosť nemajú. Napriek tomu Bohu veľmi záleží, aby ľudia neupadali do neporiadku, preto do nich vložil hlas svedomia, ktoré je jeho hlasom, varuje ich pred zlom, chváli za dobro a povzbudzuje ich ku jeho konaniu. Ľudia však hlas svedomia často v sebe zdeformujú, a preto im Boh podáva druhýkrát pomocnú ruku, keď posiela na svet svojho Syna, aby im vysvetlil, čo majú robiť, aby v ich živote zavládol poriadok a krása.

Ježiš svoje poslanie priviedol do absolútneho konca – zomrel z lásky k ľuďom a tým dal odpoveď na otázku: Komu a čomu máme veriť? Máme veriť Ježišovi, jeho láske a jeho náuke, ktorá sa dá zhrnúť takto: Miluj Boha a blížneho, ako seba samého! Odkaz dnešnej nedele je jasný. Máme veriť Ježišovi a jeho náuke, lebo to je cesta k pravému šťastiu, nás, našich rodín, našej občianskej pospolitosti, našej vlasti aj celého sveta. Viete si predstaviť, aké šťastie by zavládlo vo svete, keby všetci ľudia počúvali Ježiša? Uvedomujeme si, že iba on nám chce dobre? Veď svojej náuke urobil tú najlepšie reklamu, keď z lásky k ľuďom zomrel. Nemali by sme si ho ešte viacej obľúbiť, ako doteraz?

Na amerických prériách rastie zvláštny kvet, ktorému dali meno „kompasový“. Jeho listy majú totiž vlastnosť, že vždy smerujú na sever, ako magnetická strelka. Slnečné páľavy, ani dážď, ani víchrica, ani akákoľvek zmena počasia mu v tom nezabráni. Keď cestovateľ stratí smer svojej cesty, môže ho vždy bezpečne nájsť podľa kompasovej kvetiny a nikdy sa nezmýli.

Taký má byť aj náš život. Má všetkým ukazovať na Krista. Podarí sa nám to ale iba vtedy, keď sami budeme v neho pevne veriť a riadiť sa jeho učením. Máme možnosť to v tomto týždni sebe, aj iným dokázať.