Celý svet pred časom vzrušila správa o poprave 38-ročnej Američanky v štáte Texas. Bola odsúdená za brutálnu vraždu dvoch ľudí. Informácie v médiách hovorili, že menovaná sa vo väzení zmenila, stala sa veriacou a bola z nej vzorná odsúdená. Predstavitelia OSN, Európskeho parlamentu a Svätý Otec žiadali pre ňu milosť. Ich žiadosť však nebola vypočutá a ona bola popravená.

Aj v dnešnom evanjeliu sa schyľuje k poprave. Má byť ukameňovaná žena, ktorú pristihli pri cudzoložstve pretože zákon povoľoval takéto ženy kameňovať. O treste ukameňovaním za cudzoložstvo sa hovorí v 5. knihe Mojžišovej 22,22: Ak bude spať niekto so ženou iného, nech obaja zomrú, tak cudzoložník ako cudzoložnica: odstrániš zlo z Izraela. Nám sa zdá, že takýto trest bol veľmi krutý a prísny. Jeho zmyslom však bolo, aby v tejto etape dejín spásy, keď ľudia žili na primitívnejšej úrovni, práve táto prísnosť pomáhala zachovať morálne zásady. Niektorí znalci Písma tvrdia, že za Ježišových čias takýto trest bol už skôr výnimočný. Dôvodom bolo, že tento problém sa už dal riešiť aj rozvodom. Treba si aj uvedomiť, že Palestína patrila pod nadvládu Ríma, preto trest smrti musel vyniesť rímsky prokurátor na návrh židovskej veľrady. Ťažko predpokladať, že v prvom storočí súhlasili Rimania s takým prísnym trestom za neveru. Ako však vidíme, existovali medzi Židmi horliví zástancovia Mojžišovho práva, ktorí ho chceli úplne dodržiavať. Prípad ženy z evanjelia dokazuje, že niekoľko mužov obišlo veľradu aj prokurátora a sami chceli vykonať trest smrti. Najskôr však prichádzajú za Ježišom, aby mohli odsúdiť aj jeho. Vedeli, že ak bude súhlasiť s ukameňovaním stratí povesť dobrého a milosrdného učiteľa, ak nebude súhlasiť, môžu ho obviniť z ľahostajnosti voči Mojžišovmu zákonu.

Ako reaguje Ježiš? Súhlasí, aby žena bola ukameňovaná, ale dáva podmienku, aby ju kameňovali tí, ktorí nemajú žiadny hriech. Preto povedal známu a úžasnú vetu: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň. Táto podmienka bola pre sudcov tak nečakaná a zdrvujúca. Svojím odchodom dosvedčili, že nemôžu do rúk zobrať kamene, lebo sami sú hriešni. Ak by ich predsa zobrali, tak by najskôr museli ukameňovať seba. Ježiš ostáva so ženou sám – on jediný bez hriechu, ale aj bez kameňa v ruke a z pozície lásky hovorí: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš! Ježiš je spravodlivý, lebo odsudzuje hriech, ale je aj milosrdný, lebo zachraňuje hriešnicu.

Z evanjelia pre nás plynú tri poučenia:

Nikdy nekameňujme iných pre ich hriechy! Lebo každý človek, pokiaľ nestratil pamäť, vie, že by už ani on nemusel byť medzi živými, keby ho chcel niekto ukameňovať za jeho hriechy.

Nikdy nežiadajme Ježiša, aby hriešnikov potrestal! Ježiš nikdy nezdvihne kameň, aby ho hodil do hriešnika, ale chce, aby sme mu pomáhali privádzať hriešnikov k nemu, aby pocítili silu jeho milosrdenstva. A ak by sme predsa žiadali trest pre hriešnikov, v prvom rade by sme ho museli žiadať pre seba. Veď kto z nás je bez hriechu? My prví potrebujeme Božie milosrdenstvo!

Vždy si uvedomme Ježišove slová: Choď a už nehreš! Tieto slová nám hovorí po každej spovedi, lebo až vtedy má jeho odpustenie úplný zmysel, keď sa naozaj chceme polepšiť. Veď nám neodpúšťa preto, aby sme znova začali hrešiť, ale preto, aby sme už definitívne začali žiť novým životom.

Ak sa budeme držať týchto poučení, potom budeme žiť opravdivý, plnohodnotný život človeka, ktorý nielen hovorí o sebe, že je veriaci, ale ktorý svoju vieru aj žije.

Gubernátor štátu Texas vyhlásil, že bude rešpektovať texaské zákony a nedá odsúdenej milosť. Z pozície svojho úradu jej ju mohol udeliť. Podľa jej slov však Ježiš jej milosť dal. To bola pre ňu najväčšia útecha v posledných chvíľach života.

Ježiš milosť dáva všetkým hriešnikom a aj nám vtedy, keď nesúdime druhých, ale seba. V tomto duchu pokánia prežime aj nastávajúci týždeň a viďme predovšetkým brvno vo svojom oku, a nie smietku v oku blížnych.