Kontakt
25. nedeľa „cez rok“ - rok C
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: „Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.“ Správca si povedal: „Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.“ Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: „Koľko dlhuješ môjmu pánovi?“ On povedal: „Sto kadí oleja.“ Vravel mu: Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat. Potom povedal inému: „A ty koľko dlhuješ? On vravel: „Sto meríc pšenice.“ Vravel mu: „Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.“ A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla. Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá čo je vaše? Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.“
Lk 16, 1- 13
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Ako nás dokážu nahnevať nepoctiví ľudia! Idete do obchodu, kúpite si dajaký tovar, a až doma zistíte, že je po záruke! No povedzte sami, kúpite si dačo v budúcnosti od takých nepoctivých predavačov?
Nevyrazilo vám dnešné evanjelium dych? Ježiš chváli nepoctivého správcu! Je to vôbec možné? Chváli toho, ktorý okradol vlastného pána, a tým si robí priateľov z tých, ktorým pomohol nepoctivým spôsobom.
Ježiš často počas verejného účinkovania používal podobenstvá, aby poslucháči lepšie chápali jeho náuku. Je preto normálne, že v podobenstvách nevystupujú iba kladné postavy, ale aj záporné. Hovorí napr. o zlodejoch, hriešnikoch, podvodníkoch, nepoctivom správcovi, lakomcoch… Ale dajme pozor! Ježiš nechváli zlodeja, pretože kradne, ale upozorňuje na jeho opatrnosť a obozretnosť. Z toho potom vyvodil poučenie, aby poslucháči tiež boli pripravení na príchod Syna človeka, lebo aj on príde nečakane, nepozorovane, obozretne.
Nechváli ani nepoctivého správcu, pretože okrádal pána, ale chváli ho, ako si starostlivo zabezpečoval budúcnosť. On vedel, že u pána skončil a čaká ho prepustenie, ale tým, že pomáha pánovým dlžníkom falšovaním dlžobných úpisov, robí si z nich priateľov. Keď sa ocitne na ulici, nemusí ísť kopať, ani žobrať, lebo tí, ktorým nepoctivo odpustil časť dlžoby svojho pána, z vďačnosti sa oň postarajú. Ježiš si vtedy vzdychol, že synovia sveta si horlivejšie zabezpečujú svoju pozemskú budúcnosť, ako jeho nasledovníci. Týmto konštatovaním povedal veľkú pravdu, lebo my, synovia svetla, myslíme slabo na budúcnosť. A keď, tak iba na tú, ktorá je pred nami o niekoľko týždňov alebo mesiacov. Ale čo večnosť?;
Ježiš každého z nás vníma ako správcu, ktorého Boh obdaroval mnohými darmi. S nimi má vedieť správne hospodáriť podľa svojho kresťanského svedomia, lebo ich má v prenájme. Raz sa bude za svoje správcovstvo zodpovedať a skladať účty. Má na to vyhradený čas, v ktorom sa má osvedčiť. Lenže, ako často zlyhávame? Ako často sa zameriavame iba na blízku – pozemskú budúcnosť? Preto nás Ježiš varuje, aby sme si pozemskú budúcnosť nezabezpečovali vo väčšej miere, ako nebeskú. Žiada od nás vnútornú nezávislosť na majetku, lebo až potom človek žije v správnom duchu kresťanstva, v duchu lásky a života pre iných. Taký bol aj Ježišov život a ako vieme zo Svätého písma, tak sa usilovali žiť aj prví kresťania.
Naozaj, nemožno slúžiť Bohu aj mamone! Pevne verím, že my, ktorí sme sem prišli, sa rozhodneme slúžiť Bohu a chceme myslieť na budúcnosť pre nás najpodstatnejšiu – na večnosť. Podarí sa nám to vtedy, ak sa na život a na svet budeme pozerať Božím pohľadom. Viete, ako sa to robí? Cez modlitbu! Kto sa pravidelne modlí, ten žije v Božej prítomnosti a tomu všetko prispieva k spáse. Pre takého človeka existuje iba jedna budúcnosť – večnosť a vôbec mu nezáleží, kedy ten okamih príde, lebo vždy bude pripravený na stretnutie s večným Pánom.
Buďme však úprimní: Myslím na večnosť? Počítam s ňou? Komu vlastne slúžim – Bohu alebo mamone?
Za kňazom prišiel mladý muž, ktorý sa potreboval vyrozprávať a hovoril: V škole som bol výborný žiak, a tak ma bez problémov prijali do Gymnázia. Tu sa to však začalo: partia, drogy, neospravedlnené hodiny… až ma napokon vylúčili. Ťažko som si našiel prácu, lebo kto vezme takého lajdáka? A keď som si ju konečne našiel, partia a drogy mi boli milšie a opäť ma vyhodili. Ešte viac som sa uprel na drogy, alkohol a dievčatá. Nepravidelne som chodieval domov, rodičia sa za mňa hanbili, lebo som im skoro celý dom rozpredal, ale z domu ma nevyhodili. Raz, bolo už nad ránom, dobre nafetovaný, vrátil som sa a v matkinej izbe sa ešte svietilo. Matka ma nepočula, hoci mala pootvorené dvere. Podídem k nim a vidím ju na kolenách. Modlila sa. Tvár mala uplakanú. Modlila sa za mňa. V tú noc som nezažmúril oka, lebo som rozmýšľal. Teraz som prišiel za vami, pán farár, a chcem vám povedať, že už viem, čo urobím, aby matka nemusela nado mnou plakať. Začnem sa modliť.
Aj my sa začnime modliť, nie povrchne, ale úprimne, s vedomím Božej prítomnosti. Modlime sa s túžbou zabezpečiť si šťastnú budúcnosť – budúcnosť v nebi. A vedzme, že pre túto budúcnosť musíme žiť život pokory a zodpovednosti, ako dobrí správcovia Božieho majetku.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
