Niekedy sa stane, že sme sa zúčastnili na dajakom podujatí, na ktoré sme sa veľmi tešili, ale napokon sme odtiaľ odchádzali sklamaní. Vôbec nesplnilo naše predstavy, lebo sme tam nevideli alebo nepočuli to, kvôli čomu sme sa tam vybrali.

Možno sme zostali prekvapení aj z dnešného evanjelia a myslíme si, že tu nastal dajaký omyl. Veď hovoríme o Kristovi, o Kráľovi vesmíru, a čítame azda o jeho najsmutnejšej, najťažšej a najnekráľovskejšej chvíli – o jeho ukrižovaní. Pritom nám na myseľ prichádza viacero úryvkov z evanjelií, ktoré by boli vhodnejšie na dnešný deň – rozmnoženie chlebov a rýb, túžba zástupov vyhlásiť Krista za kráľa, slávnostný vstup do Jeruzalema… Cirkev nám však úmyselne ponúka čítanie o ukrižovaní, aby sme si uvedomili, že práve na kríži sa Ježiš zachoval ako Kráľ.

V blízkosti kríža boli ľudia rôzneho zmýšľania. Boli tam Ježišovi nepriatelia – členovia veľrady, vojaci a ľavý zločinec. Členovia veľrady, ktorým sa splnila najvrúcnejšia túžba pribiť ho na kríž, provokovali: Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec. Vojaci, ktorí mu spôsobili najviac fyzickej bolesti a múk a doslova sa na ňom sadisticky vyžívali, lebo v mučení konali aj nadprácu, vysmievali sa mu: Zachráň sa, ak si židovský kráľ! Napokon ľavý zločinec vyslovuje výzvu, ktorá keby bola vyslovená iným tónom, mohla byť úprimnou a následne vyslyšanou prosbou. Ale v danej chvíli je prejavom nepriateľstva a výsmechu: Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás! Všimli ste si, ako na tieto provokácie reaguje Ježiš? Nijako! Bez odozvy! Nikomu z týchto rúhačov neadresoval ani jediné slovo, ani ich nepotrestal, hoci mal na to moc. Prečo? Lebo bol Kráľom!

Inú skupinu tvorili ľudia, ktorí sa k Ježišovi stavali ľahostajne. Sem patril Pilát a jeho pomocníci. Charakterizuje ich nápis na Ježišovom kríži: Toto je židovský kráľ. A hoci Židia proti nemu protestovali, Pilátovi to bolo jedno a bol prekvapený, že tak skoro zomrel. Ježiš sa im nepomstil, lebo bol naozajstným Kráľom.

Tretiu skupinu tvoril iba jeden človek – pravý zločinec, ktorý v Ježiša uveril: Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Všimnime si, že iba jemu jedinému odpovedal: Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji. Aj v tomto prípade sa Ježiš prejavil ako Kráľ.

Na základe týchto skutočností si zhrňme Ježišove kráľovské prejavy: veľkodušnosť voči nepriateľom a odpúšťanie. Dokázal sa povzniesť nad malicherné, hlúpe urážky, aj keď ho iste boleli, vedel byť veľkodušným. Z toho vyplýva, že najkráľovskejšou vlastnosťou nie je moc, ani majetky, ani armáda, ani oslava zo strany poddaných, ale veľkodušnosť.

Orientálna rozprávka hovorí, že istý princ mal zúčtovať s bezcharakterným mladíkom, ktorý mu verejne ublížil. Súd ho odsúdil k odťatiu oboch rúk, aby ich už nikdy nemohol vztiahnuť na princa. Po vynesení rozsudku princ k odsúdenému pristúpil, oslobodil mu zviazané ruky a povedal: Voči priateľom som láskavý a priateľský, voči nepriateľom som však veľkodušný. Choď!

Tak vyzerá ideálny kráľ v očiach ľudí. Ježiš túto vlastnosť ukazuje nielen počas verejného účinkovania, ale aj v najťažšej chvíli – na kríži. Tým poukazuje, že prišiel hľadať človeka, jeho nepriateľstvo odmeniť svojou láskou, a tak ho pohnúť k ľútosti a odpusteniu.

Aké poučenie plynie pre nás? Pouvažujme dnes nad našou odpoveďou na Ježišovu bezhraničnú veľkodušnosť a nad naším vzťahom k ľuďom. Porozmýšľajme o veľkodušnosti, ktorá nám tak často chýba aj o malichernosti, ktorej máme až prebytok a robí nás malými v Božích očiach. Premietnime si pred očami tých ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu a prehodnoťme svoje správanie k nim.

Prosme o dar veľkodušnosti, lebo pri krste sme dostali účasť na Ježišovej kráľovskej hodnosti. Žasnime a stíšme sa pred majestátom Kristovho veľkodušného odpúšťania a prosme, aby sme ho pochopili.