2. nedeľa v období „cez rok“- rok A
Keď Ján videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv, ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.“ Ján vydal svedectvo: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: „Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.“ A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“
Jn 1, 29- 34
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Iste ste počuli, že v niektorých obciach na Slovensku žije veľa ľudí, ktorí majú rovnaké meno aj priezvisko. Aby sa ľahšie rozpoznali, preto sa k ich priezvisku ešte pridáva prímeno alebo nejaká prezývka, ktoré časom tak zdomácneli, že ich nachádzame aj v občianskych preukazoch. Títo ľudia potom vlastne majú dve priezviská. Prečo o tom hovorím? Čosi podobné nachádzame aj v evanjeliu dnešnej nedele, keď Ján Krstiteľ dáva Ježišovi akoby ďalšie meno Baránok Boží. Je isté, že meno Ježiš malo veľa mužov, preto Ján ho nazýva Baránok, a tak ho vlastne najvýstižnejšie predstavoval svetu.
Najskôr prišli za Ježišom kňazi a leviti s otázkou: Kto si? Verejne im odpovedal, že nie je Mesiáš. Ján predstavil Ježiša najskôr cirkevným vrchnostiam a potom ho predstavil ostatnému ľudu. Všetci totiž veľmi dobre rozumeli, aký význam má baránok v židovskom náboženstve. Keď Boh chcel vyslobodiť Izraelitov z egyptského otroctva, prikázal im, aby 14. dňa v 1. mesiaci večer, v každej rodine, zabili baránka a jeho krvou natreli zárubne dverí. Jeho krv ich zachránila pred záhubou. Každoročne si pripomínali túto udalosť a v chráme obetovali veľkonočného baránka. Poviazali ho, vkladaním rúk naň preniesli svoje hriechy a potrestali ho tým, že ho zabili miesto seba. Kňaz potom pokropil ľud jeho krvou na dôkaz, že baránok z nich sňal hriechy. Každý pravoverný Žid poznal aj proroctvá o baránkovi, najmä proroctvo Izaiášovo, ktorý hovorí, že baránok bude prebodnutý za hriechy ľudí. Napokon vydedukovali, že Ježiš je aj sluha, lebo aramejčina používala ten istý výraz na baránka aj sluhu.
Reakcia ľudí, ktorí to všetko vedeli, je zaujímavá, lebo nepochopili presne súvis Jánových slov a nikde niet zmienky o tom, že sa potešili alebo prekvapili. Najskôr nechápavo hľadeli raz na Jána, potom na Ježiša. Ján možno chcel zachrániť trápnu situáciu a opäť sa zachoval ako čestný človek, keď povedal: Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým. A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.
Myslím, že my, čo sme tu prítomní, nemáme problém s vierou, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, a teda, moje i tvoje… Lenže veriť, to ešte nie je všetko. Veril aj Ján Krstiteľ, ktorý si však túto vieru nenechával iba pre seba, ale využíval každú vhodnú príležitosť, aby o Ježišovi hovoril. Buďme teraz úprimní, lebo Ján je pre nás výčitkou: Ako často sa hanbíme o Ježišovi rozprávať?! Ako často máme problém sa prežehnať pred kostolom, pred krížom a priznať sa pred susedmi, že sme veriaci a skoro ráno v nedeľu, že ideme do kostola? Ako často sa v rozhovoroch hanbíme rozprávať o Bohu, ba je nám nepríjemné, keď o ňom počujeme rozprávať iných ľudí? Ján nás vyzýva, aby sme sa prestali hrať na katolíkov, ale sa nimi naozaj stali!
Pozrite, ako to dokázal študent turínskej univerzity Pier Giorgio Frassati. Na vývesnú tabuľu na univerzite vyvesil pozvanie na veľkonočnú svätú spoveď a sväté prijímanie. Keď mu to kolegovia prelepili iným plagátom, urobil to znova. Čudná hra sa opakovala, až vrstva plagátov dosahovala 64 milimetrov. Akcia sa stala populárnou a na univerzite sa o ničom inom nerozprávalo. Priniesla však aj obrovský úspech, lebo množstvo študentov naozaj pristúpilo k sviatostiam. Alebo, keď boli fašiangy a na univerzite to vrelo ako v úli, Pier kričal: Dnes večer je nočná adorácia v kostole Panny Márie Potešiteľky! Príďte tam! Raz ho kolega stretol, ako vychádzal z kostola s ružencom v ruke a ironicky sa spýtal: Stal si sa svätuškárom? Pier na to pokojne odpovedal: Nie, zostal som kresťanom.
Toho jedinečného muža, ktorý zomrel 24-ročný, vyhlásil 20. mája 1990 pápež Ján Pavol II. za blahoslaveného. Sľub, ktorý dáva usmievajúci sa Pier Giorgio všetkým svojim priateľom je: Ktokoľvek z nás príde prvý do neba, pomôže sa tam dostať tomu druhému…
Vidíte, akým rôznorodým spôsobom sa dá rozprávať o Kristovi? Skúsme to aj počas nastávajúceho týždňa všade tam, kam nás Pán pošle. Aby sme si k nášmu priezvisku naozaj zaslúžili aj prímeno kresťan-katolík.
Modlime sa: Pane, pomôž nám stať sa takými, ako bol Ján Krstiteľ. Pomôž nám horlivo sa pričiňovať, aby naším prostredníctvom mohli čím viacerí poznať tvojho Syna a čerpať silu z jeho spásonosnej prítomnosti.