Kontakt
2. pôstna nedeľa - rok A
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“
Mt 17, 1- 9
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Každému dobre padne, keď mu niekto zaželá: Maj sa dobre! Nech sa ti darí! Ľudia sa majú dobre na hostine, na výlete, v príjemnej spoločnosti…
Dnešné evanjelium opisuje celkom zvláštnu a nezvyčajnú situáciu, pri ktorej apoštol Peter vyhlasuje: Pane, dobre je nám tu. Peter zažil v Ježišovom premenení príjemnú situáciu. Niektorým sa to ale môže zdať čudné, najmä tým, ktorí Ježiša zaraďujú medzi nepríjemné záležitosti tohto sveta. Napríklad, istý profesor – ateista, ktorý pred rokmi šiel po ulici so svojím študentom, a keď videl z kostola vychádzať staršiu ženu s malým dievčatkom, poznamenal: Kresťanstvo je už iba záležitosťou starých žien a detí, pretože za súčasným svetom je o dobrých sto rokov pozadu. Vo všetkom vidí hriech, aj vo veselosti mladých, v móde žien, ba ešte aj v mäse, ktoré v piatok jeme. A študentovi poradil: Priateľu, ak chceš mať radosť zo života, odmietaj Ježiša, lebo on je nepríjemný spoločník.
Profesor sa mýlil. Pravdu má apoštol Peter, ktorý na vlastné oči videl v Ježišovej tvári slnko, a pochopil, že on je slnkom pre svet. A to hneď v dvojakom zmysle: Je slnkom ľudskosti, pretože priniesol na svet odpoveď na najťažšie otázky: Čo je zmyslom ľudského života a na čo sme na svete. Je slnkom večnosti, lebo nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zaistil večný, blažený život u nebeského Otca. Ježiš je slnkom pre ľudí. A keďže na slnku sa každý normálny človek cíti dobre, preto Peter zvolal: Pane, dobre je nám tu!
Môže mať však pôžitok zo slnka človek, ktorý je telesne alebo duševne slepý? Môže ale človek aj duševne oslepnúť? Ako? Tak, že telesné zmysly ho ľahko nasmerujú na zmyslové a hmotné veci, ktoré sú príťažlivé, vábivé, ľahko a bez námahy dostupné. Ak si pri nich povie: Dobre je mi tu – v tej chvíli sa jeho duchovná myseľ ocitá ako uzamknutá, zakliata a nemôže už uzrieť Ježiša.
Americký prieskum uverejnil štatistiku, podľa ktorej deti pozerajú denne 4–5 hodín televíziu. A keďže 75 % televíznych vysielaní obsahuje násilie, v mozgových bunkách detí, kým dosiahnu 14. vek života, vraj sa usadí asi 11 tisíc zobrazených vrážd. Psychológovia sa preto právom pýtajú, či sa tieto deti nestanú slepé pre šľachetné činy? Keď rastlina potrebuje slnečné svetlo k rastu, nepotrebujú mladí ľudia, aby im k duchovnému rastu svietilo Ježišovo slnko ľudskosti a lásky?
Líšia sa naše deti od amerických? Koľko hodín strávia pred televízorom, počítačom, na internete…? A koľko hodín tam strávim ja? Ako teda dosiahnuť Ježiša – slnko potrebné k životu? Musíme sa aspoň na chvíľu vedieť odvrátiť od zmyslových lákadiel tohto sveta a obrátiť sa k Ježišovi. On už ostatné urobí. Zaplaví nás svojím svetlom. Jedno ale urobiť predsa nedokáže. Nedokáže nás k tomu prinútiť, lebo hoci nás nekonečne miluje, násilníkom a vlamačom do našej duše sa nikdy nestane, pretože rešpektuje našu slobodu.
V živote sú aj chvíle zvlášť priaznivé k tomu, aby sme sa obrátili k Ježišovi. Náhle zomrel kňaz. Po obradoch v obci, kde pôsobil, jeho telesné pozostatky boli prevezené do jeho rodiska. Keď kňazi prišli na cintorín, ktorý bol na konci dediny, už sa zvečerievalo. Zostali však prekvapení, lebo okolo jamy bol veľký veniec ľudí každého veku. Bola tam hádam celá dedina. Keď sa obrad skončil a rakva mala byť spustená do hrobu, dychovka zahrala pieseň, ktorú všetci mnohokrát počuli: Kdes, moje spasenie… Refrén spieval celý cintorín: Ó, Ježišu môj, v úzkostiach, v žalostiach, sám pri mne stoj… Pieseň sa niesla vo večernom tichu do údolia, do dediny a vnášala do sŕdc ľudí nádej a pokoj. Na všetkých bolo vidieť, že sa v tej chvíli obracajú k Ježišovi, ako k slnku.
Niečo podobné by sa malo stať aj s nami v tejto pôstnej dobe. Máme sa obrátiť tvárou k Ježišovi a nájsť si na neho čas. Skúsme aspoň raz v týždni sa vymaniť spod nadvlády televízie alebo internetu a nedovoľme, aby nás diskriminovali. Čas, ktorý tým získame, venujme modlitbe, rodine, zmysluplným záľubám…
Nezabúdajme, že na Ježišovom slnku nás čaká pohoda, podobná tej, ktorú zažili apoštoli na vrchu Tábor.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
