Koľkokrát sa nám stane, že zatvoríme dvere, zamkneme ich a po pár krokoch sa vrátime si overiť, či sme zamkli. Alebo nám niekto telefonuje a spomína niečo, čo sa prihodilo, a hoci aj my sme o tom počuli, pre istotu sa spýtame, či sa to naozaj stalo. Prečo sme takí? Chceme mať istotu. Ešte oveľa viac potrebujeme mať istotu v životne dôležitých otázkach.

Ján Krstiteľ tiež chcel mať istotu, že Ježiš je naozaj ten Mesiáš, ktorého ľud očakával. Preto posiela za ním svojich učeníkov s otázkou: Ty si ten, ktorý má prísť, alebo, máme čakať iného?

Ján sa s Kristom osobne stretol pri jeho krste a bol svedkom hlasu z neba aj Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na Ježišovi. S istotou o ňom vyhlásil, že je Baránok Boží. Teraz však sedí vo väzení, počúva správy, čo Ježiš robí, ale aj to, že sa doteraz za Mesiáša oficálne nevyhlásil. Preto chce mať úplne jasno, úplnu istotu, a tak posiela učeníkov, aby to zistili. Všimli sme si, ako reagoval Ježiš? Nehovorí ani áno, ani nie, ale Jánovým vyslancom ukazuje znamenia a zázraky, ktoré jasne potvrdzujú, že také veci dokáže urobiť iba Mesiáš. Ján iste ich odkaz prijal s radosťou a bol šťastný, že hlásal pravdu a jej zasvätil celý život.

Aj my často krát v živote stojíme pred nevyriešiteľnými otázkami alebo pred falošnými či nesprávnymi predstavami, ba zaváhame aj v istote, s ktorou sme už boli akoby zrastení. Čo máme vtedy robiť? Úprimne hľadať pravdu, ísť ku koreňom a prameňom vecí. Lebo človeka možno definovať aj ako bytosť, ktorá hľadá pravdu, a ak ju má, chce mať istotu, že je číra a nefalšovaná. Nesmieme sa uspokojiť s polopravdou a už vôbec nesmieme zotrvávať v pochybnostiach, ale máme byť zástancami a milovníkmi pravdy.

Pozrime sa na apoštola Tomáša. On nebol neveriacim. On bol iba opatrný. Chcel mať vo všetkom jasno, chcel mať hmatateľný dôkaz Kristovho zmŕtvychvstania. Keď ho dostal, vyznal vieru a neskôr ju potvrdil aj mučeníckou smrťou. Ježiš ho nekarhá, iba chváli tých, ktorí hoci nevideli, uverili…

Iste aj my máme mnohokrát pochybnosti vo viere, hoci vieme, že nemáme úmyselne pochybovať alebo spochybňovať pravdy viery. Ale čo máme robiť, ak sa objavia a znepokojujú nás? Vtedy máme vyhľadať človeka, ktorým môže byť kňaz alebo aj laik, ktorý nám s pomocou Ducha Svätého pomôže naše problémy objasniť. My svojím rozumom nikdy Boha nepochopíme, lebo náš rozum je, napríklad, ako nádoba s objemom dva litre a Boh je oproti nášmu rozumu ako oceán. Preto treba o dar viery často prosiť, čo vôbec nie je hanba. Keď to pochopili apoštoli, prečo by sme to nechápali my? Práve vtedy, keď budeme cítiť pochybnosti vo viere, povedzme si: Verím, že je Boh, verím, že je všemohúci. Ak by nebol všemohúci, nebol by Bohom. Ak je mu všetko možné, tak je možné aj to, že je v troch Osobách, že Panna Mária počala z Ducha Svätého, že je prítomný medzi nami pod spôsobom chleba a vína, že po smrti všetci žijú… A keď uveríme, keď naša viera bude naozaj pevná, budeme mať takú radosť, akú prežíval Ján Krstiteľ, že Ježiš je Mesiáš. To je radosť, ktorú nám nedokáže dať svet, ale iba Kristus.

Pred časom vyšla v Taliansku kniha s názvom Hypotézy o Ježišovi. Jej autor Vittorio Messori skúmal Ježiša ako osobnosť, potom jeho učenie, skutky, smrť a zmŕtvychvstanie tak, ako sa študujú veľké osobnosti dejín. Po troch rokoch štúdia prišiel k zaujímavému záveru: Ježiš z Nazareta je skutočne tým, za koho sa vydával, za koho ho pokladali prví kresťania, t.j. Božím poslom ľudstvu, ba viac – Božím Synom.

Jeho tvrdenie vyplýva zo spisov Nového zákona, svedectiev, apoštolskej viery a viery všetkých kresťanov. Tento novinár a spisovateľ sa vydal hľadať pravdu a k nej aj dospel.

My, aj vďaka Vittoriovi Messorimu, máme istotu, že Ježiš je Mesiáš. Preto, prosím, nech nik z nás nezápasí s nevyriešenými otázkami o viere a živote. Využime na hľadanie odpovedí aj adventný čas a viera, v ktorej sa pri tom posilníme, rozmnoží našu radosť z kresťanského života.