3. nedeľa v období „cez rok“- rok A
Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete, aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním. A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľuďom.
Mt 4, 12- 23
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Ľudia pracujúci v podnikoch a firmách sú svedkami, ako tam prichádza veľa odborníkov zo zahraničia a ponúkajú pomoc vo forme manažérov, ktorí by podnik priviedli k rozkvetu a prosperite. Je veľmi dôležité mať dobrých manažérov, lebo potom sa to prejaví aj na plate zamestnancov, aj na iných sociálnych výhodách.
Ježiš si bol vedomý, že svoju misiu musí odovzdať ďalej, lebo keď vystúpi k Otcovi, musí mať dobrých nástupcov, ktorí budú ďalej šíriť jeho náuku. Evanjelista Matúš dnes spomína, ako si Ježiš niektorých z nich vyberá. Povedal im: Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí. Oni hneď zanechali siete a išli za ním.
Ako ste si iste všimli, Ježiš pri výbere apoštolov nehľadí na ich pôvod, vzdelanie alebo prostredie v ktorom vyrastali a žili, ale pozerá iba na to, či budú schopní osvojiť si jeho náuku a oboznamovať s ňou aj iných ľudí. Na túto činnosť si vybral obyčajných rybárov, čo iste mnohých zaskočilo. Nechcel mať apoštolov z kráľov, cisárov, veľmožov, farizejov a zákonníkov, ale z obyčajných a jednoduchých rybárov. My dnes s istotou vieme, že jeho voľba bola správna, lebo oni kvôli nemu všetko opustili – Peter, Ondrej, Jakub manželky a deti, Ján otca a prácu, ktorú mal rád. Tým jasne dokázali, že Božie kráľovstvo nepozná polovičatosť, ale potrebuje celých ľudí.
Uvedomujeme si, že Ježiš pozýva ľudí nasledovať ho už dvetisíc rokov? K pozvaným patríme aj my. Prvýkrát to vyriekol pri krste a obnovuje pozvanie pri každom stretnutí sa s ním. Čo od nás očakáva? To, čo od apoštolov: poznať a osvojiť si jeho náuku a pokračovať v jej šírení. Možno si niekto v duchu povie: Tak s tým problém nemám! Denne si čítam Sväté písmo, meditujem nad ním, modlím sa a pravidelne pristupujem k sviatostiam. Ale horšie je to s ohlasovaním evanjelia, lebo keď sa o to pokúsim, mnohým ľuďom som na smiech, čo vyvolá ešte nevhodnú reakciu, lebo začnú útočiť aj na Boha a Cirkev… Iste mnohí z nás majú takú alebo podobnú skúsenosť. Kde je však chyba? V nás! Častokrát postupujeme neuvážene a na ohlasovanie evanjelia sa nedostatočne pripravíme.
V prvom rade je nevyhnutné modliť sa za tých, ktorí sú nám zverení, a ktorým máme ohlasovať Božie slovo. Nestačí iba hovoriť ľuďom o Bohu, ale aj Bohu o ľuďoch. Krásny príklad ukazuje sám Ježiš, ktorý dlhé hodiny vo dne i v noci strávil v samote na modlitbách. Ďalej je treba, aby sa ľudia presvedčili o správnosti toho, čo Ježiš ponúka. Lenže aká býva skutočnosť? Utiekajú sa k rôznym cvičiteľom, hypnotizérom, pochybným liečiteľom…, ale nik z týchto ľudí nemôže nad človekom vystrieť ruku a povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy. Ľudí treba osobným príkladom presvedčiť o správnosti pristupovania k sviatostiam, o liečivej sile sviatosti zmierenia a ukázať im, že nám sviatostný život pomáha. Robím to?
Byť Ježišovým apoštolom obnáša modliť sa za ľudí, ktorí sú nám zverení a potom ich presvedčiť o správností a užitočnosti cesty, po ktorej za ním kráčame my. Ježišov učeník mu robí dobré meno aj pred členmi iných cirkví. Pred viacerými rokmi časopis cirkvi Adventistov siedmeho dňa pod názvom Znamení doby písal o matke Tereze z Kalkaty: Matka Tereza, rádová sestra, nositeľka Nobelovej ceny mieru sa stala v našej dobe predstaviteľkou nesebeckej služby blížnym. A ďalej pokračuje: Našou úlohou je pomáhať hladným a biednym. Matka Tereza sa verejne postaví proti interrupcii, ktorá predstavuje najväčšiu hrozbu mieru, pretože ničí dva životy: nenarodeného dieťaťa a svedomie matky. Ďalej časopis o nej píše, že na štadióne v San Diegu vyzvala 5800 zhromaždených, aby povstali a minútou ticha sa poďakovali svojím rodičom za to, že ich chceli. V San Franciscu dostala darom maják, v ktorom chce zriadiť útulok pre ľudí postihnutých AIDS. Hovorí: Naši bratia a sestry trpiaci na AIDS sú ľudia, ktorí potrebujú mimoriadnu lásku a starostlivosť.
Vidíte, akú úžasnú reklamu robila matka Tereza Ježišovi Kristovi a jeho Cirkvi? A robí ju aj po smrti, keď stovky jej nasledovníčok po celom svete vidia v tých najopustenejších a najtrpiacejších Ježiša Krista. Aj my máme byť rybármi ľudí. Musíme sa však zriecť všetkého, čo by nám stálo v ceste za Kristom. Zamyslime sa dnes, čo je pre mňa tou najväčšou prekážkou – keď ju objavíme, sme na najlepšej ceste odstraňovať ju a kráčať za Ježišom.