Ľudia, ktorí niekedy navštívili dajaké veľkomesto, boli často unesení výškovými budovami a množstvom ľudí na uliciach. V zhone veľkomesta im po nejakom čase dobre padlo, keď uprostred vysokých domov a rušných ulíc našli maličký kostolík. Veru nik ho neobišiel, lebo práve tam pocítili ticho, pokoj a oddych. Dajako podobne pôsobí aj dnešné podobenstvo. Aj my opúšťame každodenný ruch, zhon, nervozitu a uťahujeme sa do skromného Ježišovho podobenstva, aby sme v jeho slovách našli pre svoju dušu pokoj, ticho a oddýchli si.

V Jánovom evanjeliu nachádzame iba dve podobenstvá: to dnešné O dobrom pastierovi a druhé O viniči. Obe začínajú slovami: Ja som… Nimi chcel Ján zvýrazniť Ježišovu osobnosť. Podobenstvom O dobrom pastierovi chcel čitateľom pripomenúť človeka, ktorý vodil (nie vyháňal) ovce na pašu. Bol to pastier, ktorý chránil zverené stádo aj s nasadením vlastného života, lebo svoje poslanie bral vážne. Ježiš si vyberá obraz pastiera, aby nám v ňom zjavil svoju zachraňujúcu lásku, aby sa nám predstavil, ako náš milujúci priateľ, ktorý zostane pri nás, aj keď sklameme a nebojí sa povedať pravdu o nás, aj keď bolí a je nepríjemná. Ježiš nehádže nad nami rukou, ale robí všetko pre našu premenu k lepšiemu. A to je úžasné, lebo takým veľkorysým dokáže byť jedine Boh – nedá sa znechutiť, neodhadzuje nás, tak ako ani hrnčiar neodhadzuje znetvorenú hlinu, ale sa pokúša urobiť z nej novú a novú nádobu. Naozaj je dobrým pastierom, lebo ide za každou ovcou, ktorá je v nebezpečenstve, hľadá ju a zachraňuje. Prvý nám vyšiel v ústrety a dal nám všetko vo svojom Synovi, ktorý zobral na seba prirodzenosť sluhu, zostúpil k nám vo Večeradle a zobral na seba podobu chleba, ale aj otroka. Prišiel medzi nás, ako posledný z nás, či už to bolo v Betleheme, či v Nazarete alebo na Kalvárii. Nehľadal víťazstvo, ale položil život a je ochotný kráčať až po bláznovstvo kríža. Také úžasné a veľkolepé je priateľstvo Boha s nami! Je to láska, ktorá sa uspokojí až vtedy, keď nás zachráni.

Veľkoleposť Božieho priateľstva krásne vystihol svätý biskup Bazil. Cisár sa mu vyhrážal pre vieru v Boha:

– Dám ťa k súdu! A Bazil na to:

– Mám priateľa, ktorý je sudcom živých aj mŕtvych.

– Dám ti zhabať majetok!

– Mám priateľa, ktorý je Kráľom neba i zeme.

– Pošlem ťa do vyhnanstva a nebudeš mať kde hlavu skloniť!

– Mojím priateľom je pán nebeských príbytkov.

– Dám ťa popraviť!

– Mám priateľa, ktorý je pánom života aj smrti.

Mať takého priateľa, akým je Ježiš, nás napĺňa radosťou a dôverou. Preto voláme s Mojžišom: Moja sila a moja udatnosť je Pán a stal sa mi spásou. Toto je môj Boh, budem ho velebiť, Boh môjho otca, budem ho chváliť. S Dávidom vyslovujeme Bohu svoju dôveru: Pán je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pasienkoch. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. S Máriou radostne vyznávame: Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi... a s Pavlom sa pýtame v Duchu Svätom: Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?

Kiežby sme v duchu týchto hlbokých myšlienok upevňovali svoje priateľstvo s Ježišom a nikdy ho nenarušili ťažkým hriechom!

Ako mu odpovieme na jeho lásku? Vari len zvyškami? Rýchlou rannou modlitbou? Alebo večer v polospánku? Či oneskoreným príchodom na svätú omšu? Vari ročnou spoveďou? Ale, stačí to? Reaguje tak opravdivý priateľ?

Dajme si preto dnes nejaké predsavzatie. Všetci dobre poznáme svoje chyby, tak skúsme sa zbaviť niektorej z nich. Nech to bude dôkazom, že priateľstvo s Ježišom, Dobrým pastierom, si vážime, chceme ho udržiavať a neustále posilňovať.