5. nedeľa v období „cez rok“- rok A
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju Ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“
Mt 5, 13- 16
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Kto nepozná rozprávku Soľ nad zlato? Najmladšia kráľovská dcéra mala odvahu povedať svojmu otcovi, že ho tak miluje, ako soľ. Kráľ to ale nezniesol a pobúrený sa pýtal: Je možné mať niekoho rád, ako soľ? Veď sú jej haldy, váľa sa po zemi, ľudia po nej chodia?! Jej hodnotu však dokázal uznať, až keď jej nebolo. Nedala sa nahradiť ničím, ani cukrom, ani múkou, ani octom… Prečo hovoríme o soli? Žiada to Ježiš v dnešnom evanjeliu a želá si, aby sme sa stali soľou: Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.
Keď niekedy v noci na ulici zhasnú svetlá, je to veľmi nepríjemné. Ľudia miesto toho, aby sa pozerali pred seba, hľadia pod nohy a dávajú pozor, aby sa niekde nepotkli. V takých chvíľach je baterka v ruke doslova pokladom. Prečo spomíname svetlo? Aj túto požiadavku má na nás Ježiš: Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.
Dnešná nedeľa je pre nás výzvou, aby sme sa stali soľou a svetlom. Soľ má veľký význam. Spýtajte sa gazdinky, či je možné úplne variť bez soli. Jej hodnotu poznali aj naši predkovia, kedy ešte neexistovali chladničky ani mraziace boxy a na konzervovanie potravín používali soľ. Svoju hodnotu má však iba dovtedy, pokiaľ nezvetrá. Vtedy sa stáva obyčajným bielym prachom, ktorý sa môže akurát vyhodiť. Pokiaľ nezvetrá, dochucuje a konzervuje.
Ježiš žiada od svojich učeníkov, aby mali vlastnosti soli. Krst nás urobil soľou a ako Božie deti máme dochucovať životy tých druhých a usilovať sa, aby náš život bol pre nich príkladom. Ak sa nám to podarí, budeme našich blížnych a tým aj naše okolie, zachovávať pre Boha. Nezabúdajme ale, že soľ je chutná iba dovtedy, pokiaľ nezvetrá. Môže kresťan zvetrať ako soľ? Áno, môže, vtedy, keď prestane svoju vieru žiť. Uspokojuje sa tvrdením mnohých, že stačí byť pokrstený, zosobášený a občas si zájsť do kostola. Taký človek sa stáva vlažným a na neho sa vzťahujú slová apoštola Jána: Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst. Lebo hovoríš: „Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem nič“ – a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý.
Náš život má byť aj plný svetla. Ježiš od nás žiada: Vy ste svetlo sveta. A svetlo má význam iba vtedy, ak dobre všetkým svieti. Svietime vtedy, keď Krista nosíme v sebe a dokážeme ho ďalej rozdávať. Svetlom sú dobré skutky. Učeníci majú ľuďom prinášať najmä konkrétne a živé, viditeľné a počuteľné činy. Čo sú dobré skutky v zbožnom katolíckom chápaní? Almužny na charitu, seminár, svätomartinská zbierka, či iné podobné akcie pre núdznych a postihnutých rozličnými nešťastiami, postenie v kántrové dni, pomoc susedom a všetkým, ktorý našu pomoc potrebujú. Skrátka všetko to, čo sa stalo svetlom, vniklo do života a uskutočnilo sa. Skutky sú pravdou, ktorá nadobudla tvar, sú žitou vierou.
A ešte jednu dôležitú vetu Ježiš vyriekol: Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Za svetlo, ktoré sa rozlieva, za soľ, ktorá dochucuje, nesmieme čakať chválu pre nás. Nemáme soliť ani svietiť preto, aby nás ľudia chválili, ale jedine a výlučne preto, aby bol oslávený Boh. To je najhlbší základ povolania učeníka: zjavovať Boha celým svojím bytím, životom, osvieteným v láske, skutkami vykonanými z pravdy!
Istý farár v Anglicku dal na kostol zhotoviť šesť metrov dlhý neónový nápis: Kristus je odpoveď. Dôvodil tým, že keď môžu byť reklamné svetlá na reštauráciách, obchodoch, môžu byť aj na kostole. Ale mýlil sa, lebo jeho „reklama“ nevyvolala príliš veľkú odozvu. Napokon prehlásil: Najúčinnejšou reklamou je žitie kresťanských zásad, je to jediné svetlo, ktoré najviac zapôsobilo v prvých dobách kresťanstva, a ktoré je aj dnes schopné premeniť ľudí.
Farárova skúsenosť len potvrdzuje, že náboženstvo je správnou cestou života pre všetkých. A aby ľudia mali z neho čo najväčší úžitok a posvätenie, posiela medzi nich Ježiš nás a hovorí: Vy ste soľ zeme. Vy ste svetlo sveta. Pouvažujme v dnešnú nedeľu nad sebou, akým svetlom, akou soľou som v prostredí, v ktorom žijem…