Možno ste sa niekedy pozastavili nad otázkou: V čom spočíva podstata nášho náboženstva? Odpovede by mohli byť rôzne. Napríklad: v zachovávaní Božích príkazov, vo sviatostnom živote, v modlitbe, v konaní dobrých skutkov, v službe blížnemu, v láske k Bohu… A nech by odpovedí bolo ešte viac, všetky by boli správne a pravdivé. Ale čo myslíte, existuje odpoveď, ktorá je univerzálna a všeobecne platná?

Dnes ju v evanjeliu podáva Ježiš: Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého. Tými slovami Ježiš nám chce povedať: Podstata nášho náboženstva tkvie v tom, že v nás prebýva Boh. Toto vyjadrenie Ježiša ľudia dovtedy nepoznali. Oni verili v Boha, pokladali ho za Stvoriteľa sveta, vedeli, že treba ho poslúchať a prosiť o pomoc, ale myšlienka, že Boh by mohol v nich prebývať, im bola vzdialená.

Tiež vy, starší, ste boli v tomto duchu vedení, že Boh je niekde v nebi, ďaleko od nás, rozhoduje o osudoch ľudí a tiež má aj svoje starosti. Ježiš však tvrdí, že prebýva v našom vnútri, a tak posúva náboženstvo z oblasti rozumovej viery a vonkajších prejavov, do oblasti nášho srdca, vlastne k podstate našej bytosti. To je teda nové, že človek nemusí hľadať Boha mimo seba, ale on v ňom priamo prebýva a je súčasťou jeho bytosti. Na túto skutočnosť reaguje aj svätý Pavol: Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?

Možno sa nájdu aj medzi nami ľudia, ktorí si povedia, že staršia predstava Boha bola lepšia. Ľudia boli vedení k tomu, aby sa Boha báli, preto aj konali menej zla ako dnes. Lenže, čo myslíte, neexistovali vari v minulosti také zlé skutky, ktoré ľudia robia aj dnes? Ale existovali! Aj v minulosti ľudia prestupovali Božie prikázania, nenávideli sa, bojovali medzi sebou, robili intrigy… Rozdiel medzi minulosťou a prítomnosťou je vari v tom, že dnes si ľudia viacej uvedomujú svoju slobodu, nemajú radi obmedzenia zo strany spoločnosti ani Boha, nechcú sa nikoho báť ani poslúchať žiadnu autoritu. Na druhej strane ale o všetkých neprávostiach, ktoré konajú, sa zasa iní skôr dozvedia, lebo dokonale funguje bulvár, rozhlas, televízia, internet… satelity, ktoré krúžia nad nami, majú do detailov zmapovaný každý kúsok zeme. Preto aj keby sme sa snažili naďalej predstavovať Boha, ako prísneho a spravodlivého Sudcu, ktorý striehne na každý náš zlý skutok, stratil by u mnohých ľudí na hodnote.

Naša úloha je predstavovať Boha takého, ako ho predstavil Ježiš – milujúceho, odpúšťajúceho, chápajúceho ľudské srdcia a prebývajúceho v nich. Lebo aj v medziľudských vzťahoch dokážu viacej tí, ktorí milujú, ako tí, ktorí sú len prísni a nezdravo spravodliví. Presne tak je tomu aj v náboženskej oblasti. Viac sa dokáže s milujúcim Bohom, ako s trestajúcim.

Čo sa očakáva od nás?

V prvom rade si máme uvedomiť, že naša veľkosť nespočíva v tom, čo máme, ale čím sme – sme Božím chrámom. Ďalej máme vedieť, že všetky naše slobodné prejavy majú vychádzať zo skutočnosti, že ak žijeme s Bohom, musíme konať dobro. Napokon musíme uznať, že aj obmedzenia, ktoré nám Boh dáva a všetky príkazy, ktoré musíme zachovávať, nie sú preto, aby obmedzovali našu slobodu, ale naopak, zameriavajú našu slobodu tým najlepším smerom, ktorý by sme vlastnými silami neobjavili.

Pozrite na svätú Terezku z Lisieux, ako ona predstavovala Boha svetu. Vo svojom životopise píše, že sa musela často stretávať so svojou spolusestrou, ktorá jej bola nesympatická a Terezke sa na nej nič nepáčilo. Ale kedykoľvek sa s ňou stretla, vždy si v duchu pomyslela: Pane, naplň ma teraz svojou láskou, aby som dokázala byť na ňu prívetivá. A tak veľmi sa jej podarilo ju milovať, že jedného dňa Terezke tá nesympatická a nepríjemná sestra povedala: Milá sestrička, povedzte mi, čo vás tak veľmi ku mne tiahne? Čo sa vám na mne tak veľmi páči?

Spytujme si dnes svedomie, ako ja predstavujem Boha svetu? Ako policajta, alebo ako milujúceho Otca?

O náboženstve majú ľudia také názory, aké im ponúknu tí, ktorí sa pokladajú za nábožných. Prispievajme svojimi názormi, ale predovšetkým osobným životom, aby mali o náboženstve také predstavy, ktoré im pomôžu ho milovať a cez neho poznávať a milovať samotného Boha.