Kto z nás nemá starosti? Keby som sa spýtal vás, starých ľudí, iste by ste rozprávali o problémoch so zdravím, s deťmi, s vnukmi, so susedmi… Keby som sa spýtal otcov a mám, tiež by vedeli dlho rozprávať o ťažkostiach v práci, v rodine ,s bývaním… A tiež aj deti majú svoje starosti. Život im strpčujú učitelia, písomky, spolužiaci, množstvo krúžkov, na ktoré ich rodičia prihlásili… A tak si nik ani poriadne neuvedomí, ako utekajú týždne, mesiace a ľudia sa o „chvíľu“ zasa zídu pri vianočnom stromčeku a čakajú Nový rok.

My sme si vyčerpaní po celotýždňovom zhone sadli do kostolných lavíc a túžime po Božom objatí a pohladkaní. A skutočne, dnes ako balzam, padli nám do duše Ježišove slová: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete.

Možno však po vypočutí celého evanjelia by mohol mať niekto pocit, že Ježiš nás navádza k lenivosti, nedbanlivosti a bezstarostnosti. Tí, ktorí ho však osobne poznali, vedeli, že pracoval ako robotník a Pavlov výrok: Kto nechce pracovať, nech ani neje… je možno prevzatý z niektorej z Ježišových rečí. Jasne hovorí o starostiach a nie o práci, o našom postoji k tomu, čo robíme, ako podnikáme, lebo tento postoj má byť bez úzkostí, strachu, netrpezlivosti a nedočkavosti.

Ľudské starosti môžeme rozdeliť do troch skupín: hmotné, psychické a duchovné. Sú ľudia, ktorí pre získanie dobrého mena, osobnej slávy a cti, sú ochotní zriecť sa majetkov a rozkoší. Ale sú tiež ľudia, ktorí obetujú dobré meno, česť i majetky pre rozkoše, akými sú jedlo, pitie, sex… Existujú však aj takí ľudia, ktorí dajú prednosť majetku pred pôžitkami, ba aj pred dobrým menom, cťou a slávou. Aby dosiahli to, po čom túžia, zabudnú na Boha aj na blížneho, lebo sú zaneprázdnení starosťami, len aby dosiahli svoj cieľ. Tieto starosti ich potom oberajú o vnútorný pokoj, otravujú ich a robia ich hrubými a neznášanlivými. A práve pred týmito starosťami, ktoré odsúvajú Boha aj blížneho do úzadia a stávajú sa pre človeka modlou, nás Ježiš varuje. Robí to krásnym a jemným spôsobom: Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete.

Ježiš týmito slovami naznačuje nový smer kresťanstva, ba doslova skok z pevniny ľudských istôt do mora dôvery v Božiu starostlivosť. Buďme však úprimní: Ako často váhame tento skok uskutočniť? A viete prečo? Lebo každý z nás má svojho bôžika, ktorému žije, pri ktorom je mu dobre, od ktorého sa bojí uskočiť. Je našou starosťou, ktorá nás odlučuje od Boha. A keďže Ježiš nás dnes nabáda, aby sme nabrali síl utiecť od bôžika, každý z nás by sa mal zamyslieť, čo je pre neho oným bôžikom a pomenovať ho. Ak to dokážeme, Boh sa o nás postará.

26. augusta má sviatok blahoslavená Villana Bottiová, ktorá sa narodila roku 1332 vo Florencii. Za mladi žila zbožne a čnostne. Trvalo to dovtedy, pokiaľ ju rodičia neprinútili vydať sa za kupca, ktorý jej dal úplne všetko, čo jej svet mohol ponúknuť. Pretože sa starala o majetky a zábavy, Boh prestal v jej živote mať akýkoľvek význam. K obráteniu ju nepriviedlo ani skoré ovdovenie, lebo ako boháčka bola stále stredobodom pozornosti, obdivovaná a obskakovaná. Jeden večer sa však chystala na ples. Prípravy nemali konca--kraja, ešte jeden pohľad do zrkadla, či je všetko v poriadku. Lenže nebolo. V zrkadle, napriek líčeniu, drahým šatám a šperkom, uvidela hroznú bytosť – obraz svojej duše. Vtedy si spomenula na Božiu všadeprítomnosť. Šperky ju zrazu začali ťažiť, krásne šaty jej pripadali ako odev žobráčky a nalíčená tvár ako maska herca v divadle. Začala život v kajúcnosti, v ktorom vytrvala až do smrti. Zanechala bôžikov a vrátila sa k Božej starostlivosti.

Povieme si: Koľko ľudí dnes takto žije?! Ale nežijem tak aj ja? Na čom mne záleží? Komu sa ja chcem páčiť? Tvorcovi alebo tvorovi? A pri hľadaní odpovedí nech nám znejú Ježišove slová: Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.