Kontakt
15. nedeľa v období „cez rok“ – rok A
V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“ Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: „Budete počúvať; a nepochopíte, budete hľadieť; a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.“ Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli. Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“
Mt 13, 1- 23
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Mnohí z vás majú už odrastené deti, a preto si dobre pamätáte, keď prvýkrát sa vám priznali, že majú záujem študovať. Iste ste ich neodhovárali, iba ste im povedali, aby si dobre svoje rozhodnutie premysleli. Tak ste postupovali aj pri ďalších rozhodnutiach vašich detí, lebo ste dobre vedeli, že sú to dôležité kroky, ktoré často ovplyvnia celý život človeka.
K tejto úvahe ma doslova vyprovokovalo dnešné podobenstvo O rozsievačovi. Aj ním chcel Ježiš povedať každému z nás: Dobre si to rozmysli, lebo je to rozhodnutie na celý život. Ježiš mal na mysli dvojaké rozhodnutie: do úlohy rozsievača a do úlohy poslucháča.
Rozsievača v podobenstve predstavuje Ježiš, dnes túto úlohu zohrávajú kňazi. Keďže je to veľmi zodpovedné a náročné poslanie, možno práve preto je voľných toľko miest, ktoré čakajú na svojho kňaza. Mladí mužovia majú z tohto povolania strach, a pritom sa Ježiš na to pokojne pozerá, lebo nikoho nemá v pláne nútiť. On však každého volá, po každom túži, a neustále opakuje: Brat môj, len si to dobre rozmysli. Preto dnešné podobenstvo je aj pre nás výzvou, aby sme sa vrúcne modlili za kňazov a prosili Pána žatvy, aby poslal robotníkov do práce na budovaní jeho kráľovstva.
Do úlohy poslucháča Ježiš v podobenstve obsadil každého z nás a symbolizuje nás pôda, ktorá prijíma zasiate zrná. Všimli ste si, akí mnohorakí sme? Podobáme sa okraju cesty, skalnatej pôde, tŕniu, ale aj dobrej a úrodnej pôde. Zrno, ktoré padlo na okraj cesty, alebo do skalnatej pôdy, alebo do tŕnia zahynulo, lebo mu chýbali podmienky pre život. Zrno, ktoré padlo do dobrej pôdy, udržalo sa, ale prinieslo rozličnú úrodu. Aké poučenie z toho plynie pre nás? Ježiš ponúka svoje slovo všetkým ľuďom bez rozdielu, ale sa nevnucuje, necháva to na každom z nás, ako ho prijme. Preto sa niektorí podobajú vyschnutému okraju cesty, skalnatej pôde alebo tŕniu. Tí však, ktorí sú úrodnou pôdou, prinesú úrodu, ale nie všetci rovnakú. Pre Ježiša je však aj to záslužné, keď sa človek snaží priniesť úrodu, a keď nakoľko je schopný a vládze, prijme Božie slovo, spracuje ho a obohatí ním svoj život, a aj životy blížnych, a tak sa tiež stane pre nich rozsievačom. To je vlastne druhý záver evanjelia, uvažovať nad tým, akou pôdou som ja?
Ešte jednu veľmi dôležitú skutočnosť musíme pripomenúť, že čo sa týka Božieho slova, musí byť zo strany rozsievača aj poslucháča prejavená pokora. Ak rozsievač s pokorou bude kázať Božie slovo a poslucháč bude počúvať s pokorou nie nehodného kňaza, ale samého Krista, vtedy Božie slovo padne do dobrej pôdy, a aj keď neprinesie stonásobnú úrodu, predsa obohatí poslucháča a cez neho aj iných ľudí.
Pred kostolom sv. Sebastiána v meste Granade mládenec menom Ján mal stánok, v ktorom predával knižky a obrázky. Keď sa začala sv. omša a už nemal zákazníkov, stánok zavrel a šiel aj on do kostola. Počúval kázeň o poslednom súde a o tom, ako nás Ježiš bude hodnotiť podľa dobrých skutkov, ktoré sme urobili. Počúval so zatajeným dychom a zrazu na prekvapenie všetkých prítomných vykríkol: Pane, odpusti mi hriechy! Všetkých vyrušil a v duchu sa spytovali, čo sa tomu chlapcovi stalo. A stalo sa… Po skončení omše, otvoril stánok, ľuďom porozdával knižky aj obrázky a stal sa priateľom a bratom všetkým chorým a trpiacim. Neskôr pre tento cieľ založil aj rehoľu Milosrdných bratov. Bol to sv. Ján z Boha.
Kiežby aj na nás tak silno vplývalo Božie slovo a zmenilo náš život. A potom aj my, aby sme obracali našich bratov a sestry, privádzali ich k Bohu a stali sa pre nich rozsievačmi Božieho slova.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
