Kontakt
18. nedeľa v období „cez rok“ – rok A
Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ Oni mu vraveli: “Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ On povedal: „Prineste mi ich sem!“ Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.
Mt 14, 13- 21
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Koľkokrát ste milé mamy počuli od svojich detí, že sú hladné ako vlci a vy ste sa rýchlo snažili niečo prichystať a neskutočne vás tešilo, keď ste videli, s akou chuťou jedia, čo ste im pripravili.
Aj pred Ježišom sa zhromaždili tisícové zástupy, ktoré ho s radosťou počúvali a boli nadšení z jeho slov. Lenže ako čas postupne narastal, ľudia začali byť aj hladní, čo využili apoštoli, aby Ježišovi poradili: Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo. Ježišovu reakciu vôbec nečakali: Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť! Po tých slovách urobil zázrak a rozmnožil päť chlebov a dve ryby. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín.
Ježiš musel mať dobrý pocit, keď sledoval, ako všetkým chutí. V tej chvíli sa podobal dobrej matke, ktorá sýti svoje deti. Iste ste si všimli, že podobenstvo prebieha v miernom a pokojnom tóne, až na jednu vetu, ktorou sa doslova osopí na apoštolov: Vy im dajte jesť! Čo znamená tento Ježišov príkaz? Chcel povedať asi toto: Sledujte ma a robte tak, ako ja! Ako Ježiš robil?
V prvom rade sa staral o dušu poslucháčov, ale nezabúdal aj na ich telesné potreby a na utíšenie ich hladu. Môžeme si všimnúť určitú postupnosť, najskôr duša, potom telo. Preto jeho výzva: Vy im dajte jesť! je aktuálna počas celých dejín Cirkvi, a teda aj dnes.
Skutky apoštolov potvrdzujú, že učeníci Ježišove slová napĺňali, chodili po mestách a dedinách, kázali, uzdravovali, slávili Eucharistiu… a po každej svätej omši nasledovalo agapé. Spoločne si sadli za stôl, posilnili aj svoje telá a ešte sa dokázali s týmito Božími darmi podeliť s tými, ktorí nemohli sa zúčastniť spoločného slávenia Eucharistie. Na túto službu boli vyčlenení diakoni. Po apoštolských časoch túto povinnosť vzala na seba Cirkev.
Len si spomeňme, že vždy a všade, či za prenasledovania alebo najväčšej slobody, slávili sa sväté omše a vysluhovali sviatosti. A vždy za každých čias Cirkev dbala aj o telesné potreby ľudí. Stavali sa sirotince, chudobince, starobince, kláštory…, kde vždy a v každú hodinu bol prijatý pútnik alebo pocestný a bolo mu ponúknuté pohostinstvo a príbytok. V tomto smere nik Cirkvi nič nevyčítal, dokonca v čase veľkých bied otvárali kláštory svoje sýpky a rozdávali ľuďom obilie, múku, chlieb… Teda aj Cirkev vyplnila Ježišov príkaz.
Vy im dajte jesť! – tento príkaz je adresovaný aj nám, aj my sa máme postarať o dušu i telo našich blížnych. O dušu tak, že naším kresťanským životom budeme robiť dobré meno Ježišovi a budeme žiť tak, ako sa od Pánových učeníkov očakáva. O telo tak, že sa dokážeme podeliť s tým, čoho máme prebytok. A všetci by sme mali mať prebytok Ježišovej lásky, dobroty, milosrdenstva…
Nech nám za príklad poslúžia sestry matky Terezy, ktoré podľa príkladu svojej zakladateľky účinkujú po celom svete a slúžia tým najbiednejším a najúbohejším ľuďom. Oni sa do poslednej bodky pridŕžajú Ježišových slov: Vy im dajte jesť! Okrem toho budujú nemocnice, detské domovy, jasle, škôlky, sirotince…, kde každý nájde teplo domova a dostane potravu pre dušu aj pre telo. Pekne túto službu vystihla ich zakladateľka, ktorá hovorievala, že láska musí bolieť.
Zamyslime sa v dnešnú nedeľu nad otázkou: Bolela ma láska? Nemyslím viac na seba, ako na iných? Kto, alebo čo, je v rebríčku mojich životných hodnôt na prvom mieste?
Usilujme sa cez nastávajúci týždeň plniť Ježišovu výzvu: Vy im dajte jesť! Starajme sa o duše našich blížnych dobrým prežívaním svojej viery a štedrou rukou a veľkým srdcom sa postarajme aj o ich telesné potreby. Taká láska je správna, taká láska bolí.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
