Každá kniha, každý článok má svoj nadpis. Keby sme chceli dať nadpis dnešnému úryvku z evanjelia, pokojne by sa mohol volať: Šok z budúcnosti. Potvrdzuje nám to Ježišovo slovo, keď hovorí, že bude musieť mnoho trpieť, a že ho zabijú.

Ježišovo správanie iba potvrdzuje, že koho Boh volá, toho aj učí – postupne, vytrvale, až dorastie na svoju úlohu. Volal aj apoštolov, ktorí spočiatku vôbec netušili, čo to znamená. Až postupne sa im otvárali oči a pochopili, že Ježišove myšlienky sú vlastne ich myšlienkami a jeho cesty sú ich cestami.

Minulú nedeľu sme mohli počúvať otázky, ktoré im položil: Za koho ma pokladajú ľudia? Za koho ma pokladáte vy? Petrova odpoveď bola jednoznačná: Ty si Mesiáš, syn živého Boha. Nevieme, koľko času ubehlo od tejto Petrovej odpovede, je však pravdepodobné, že to nebola dlhá doba, lebo Ježiš nadväzuje na predchádzajúce otázky. Nechce totiž, aby v apoštoloch vznikali dajaké pochybnosti a nejasnosti, aby mali falošné predstavy o svojom poslaní. Preto začína odkrývať karty, pričom vychádza zo skutočnosti, že je Synom Božím, ktorý prišiel na svet plniť Otcovu vôľu. A v Božích plánoch je vykúpenie iné, ako si ho predstavovali apoštoli. Je spojené s utrpením, bolesťou a smrťou. Tieto slová však boli pre Petra hrozným šokom. Preto celkom dôverne pošepne Ježišovi: Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!

Dostáva však odpoveď, ktorá ho rovnako šokovala: Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!

Čo chcel Ježiš naznačiť apoštolom týmito slovami?

Kto chce patriť do okruhu jeho priateľov, nesmie myslieť na seba a musí statočne prijať svoj život. Musí pochopiť, že ten, kto chce všetko získať pre seba, všetko stratí, ale ten, kto je ochotný všetko obetovať, všetko získa. Sami doznajme, že pre Petra a jeho spoločníkov táto odpoveď bola šokom – šokom z budúcnosti.

Čo chcel Ježiš povedať nám?

V povahe každého človeka je, že rád sníva, že od života očakáva iba pekné veci, že sa rád pozerá na svet cez ružové okuliare a ružovo chce vidieť aj svoju budúcnosť. Na každého však čaká dajaké prekvapenie: nečakaná choroba, sklamanie v rodine, poníženie v zamestnaní, smrť milej osoby… Je dobré, že nevieme všetko dopredu. Ako by sme boli šokovaní, keby sme všetko dopredu jasne videli? Aký zmätok by nastal v našich myšlienkach a citoch? To všetko by vyvolávalo iba strach a žiť v strachu je hrozné. Ako je dobré, že nám Ježiš predpovedá kríž a aj životné straty. Upozorňuje nás, že nie je všetko zlato, čo sa blyští a nie sú sláva, majetok, zdravie, ba ani celý svet prvoradými hodnotami. Kto pri ňom vytrvá, musí počítať s krížom, ktorý však s jeho pomocou zvládne. Kto pri ňom vytrvá, bude v pravý čas prežívať radosť, úspech, potešenie v rodine, v kruhu priateľov, v tichej chvíli s Bohom… Ježiš nám chce teda povedať, že hoci aj my v živote zažívame šoky z budúcnosti, zvládneme všetko, ak vytrváme pri ňom.

Bola veľmi bohatá, ale napriek tomu chcela zomrieť. Jeden dom mala v Hamburgu, ďalší v Paríži a iný v Londýne. Užila tabletky a veru by aj zomrela, keby ju nezachránili v poslednej chvíli. Lekár, ktorý ju zachránil, hovorí: Dve hodiny som ju počúval. Veľmi plakala a napokon povedala: Všetkého by som sa vedela zriecť, keby som zažila iba kúsok lásky, skutočnej lásky.

Skutočnú lásku nám dáva Ježiš. Prijmime ju a vedzme, že iba s ňou sa dajú prekonať všetky šoky, ktoré nám prináša život. Pamätajme aj v nasledujúcom týždni na to, že nie sme sami, že Ježiš je pri nás, teda koho alebo čoho sa máme báť?!