Kontakt
27. nedeľa v období „cez rok“ – rok A
Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: „K môjmu synovi budú mať úctu.“ Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: „To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!“ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná“? Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“
Mt 21, 28- 32
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Po vypočutí dnešného evanjelia nás v prvom momente napadne myšlienka, že sa nás netýka. V istom zmysle slova máme aj pravdu, lebo vinohradníci predstavujú členov vyvoleného izraelského národa, sluhovia predstavujú prorokov a hospodárov, syn Ježiša Krista. Boh si vyvolil veľký a slávny národ, ktorý mal byť nositeľom jeho posolstva a z ktorého mal vzísť Mesiáš. Národ mal pred sebou skvelú budúcnosť, lenže urobil chybu, keď opustil Boha, začal sa klaňať neživým modlám a tým robil zlo. Boh ho aj napriek nevere veľmi miloval, a preto mu posielal prorokov, ktorí ho mali navrátiť na cestu k nemu. Lenže proroci neuspeli, boli pokorení, vysmiati a mnohí aj zabití. Po tomto neúspechu sa Boh rozhodol poslať národu vlastného Syna, ale aj on dopadol zle. Hoci hlásal lásku, milosrdenstvo, odpustenie a pokoj, mnohí ho nepochopili až napokon ho zavesili na kríž a usmrtili. Toto sa nás naozaj netýka.
Položme si však otázku: Keď sa nás evanjelium netýka, prečo nám ho Cirkev ponúka? Má k tomu dajaký dôvod? Skúsme sa nad tým spoločne zamyslieť.
Evanjelium poukazuje na dve Božie vlastnosti – milosrdenstvo a spravodlivosť. Milosrdenstvo je v tom, že Boh nevyhubil ľudí, ktorí sa proti nemu previnili, ale ako záchranu im posielal prorokov a napokon aj Syna. Spravodlivosť vidíme v tom, že potrestal tých, ktorí zlyhali v láske, poslušnosti a zhovievavosti, ale opäť víťazí jeho láska, keď prikáže Mojžišovi urobiť medeného hada, aby každý, kto sa naň s vierou pozrie, zostal nažive. Tieto Božie vlastnosti sa prejavujú aj vo vzťahu k nám. Len si uvedomme, ako je Boh voči nám milosrdný. Koľkokrát sme ho urazili, zradili, potupili – a on nás nezničil. Nebol ako dajaký policajt, ktorý stál nad nami s pelendrekom v ruke a za každý zlý skutok nás udrel. Ale naopak, vždy poslal kohosi, alebo spôsobil čosi, čo nás vrátilo na správnu cestu. Bol to kňaz, priateľ, rodič, pracovný úraz, choroba, smrť blízkeho človeka… Všetko malo slúžiť tomu, aby sme sa obrátili. Ale ak nebudeme mať ochotu napraviť sa, a neustále budeme zo zloby zlyhávať, budeme mať dočinenia s Božou spravodlivosťou. Ak sa vrátime k Bohu, spasí nás, ak nebudeme mať o nápravu záujem, zatratí nás.
A ešte čosi: Boh nás dvakrát stvoril. Raz ako ľudí, druhý raz pri krste ako kresťanov – jeho deti. Znamená to, že sme zodpovední nielen za spásu svojej duše, ale aj za spásu duší našich blížnych. V tejto chvíli si však musíme pokorne doznať: Koľkokrát som odmietol Božie slovo, samotného Krista, ktorý sa mi prihováral? Koľkokrát som reagoval s hnevom, keď ma ktosi napomínal? Koľkokrát som pohoršil svojho blížneho? Koľkokrát som ho navádzal na hriech?
Boh je milosrdný, ale aj spravodlivý. Má so mnou strpenie. Vždy mi dáva príležitosť sa vrátiť na správnu cestu, k nemu sa vrátiť. Preto nikdy nezabudnime, že sme zodpovední nielen za seba, svoju dušu, ale aj za iných, za ich duše. Preto je potrebné dnešné evanjelium čítať a poznať, lebo ono nie je len o izraelskom národe, ale je o nás.
V roku 1934 kardinál Pacelli, neskorší pápež Pius XII., sa v Buenos Aires zúčastnil ako pápežský legát na Medzinárodnom eucharistickom kongrese. Z programu, ktorý mal, bol veľmi vyčerpaný, preto sa v jedno popoludnie utiahol do svojej izby, aby si oddýchol. Medzitým však prišiel z Vatikánu telegram, ktorý mu sekretár priniesol do izby. Niekoľkokrát zaklopal, ale kardinál neotváral. So strachom potichu otvoril dvere a vstúpil dnu. Vo dverách však stŕpol od úžasu. Kardinála našiel ležať na zemi a prekvapene sa ho spýtal, či mu je zle. Na to mu kardinál odpovedal: Dnes sa mi dostalo až primnoho pôct, preto človek musí, aspoň keď je sám, uznať svoju biedu.
Aj my sme tu, v tejto chvíli, sami pred svojím Bohom. Padnime preto v duchu do prachu a odprosujme za všetky tie odmietnutia, nahnevania, pohoršenia, ktorými sme sa prehrešili proti nemu a blížnym. To však ešte nestačí, pokiaľ mu nesľúbime, že naozaj chceme zmeniť svoj život.
Pane, cítim, že evanjelium dnešného dňa padá aj na moju hlavu. Pevne však dúfam v tvoje milosrdenstvo. Odpusti mi a prosím, daj mi silu povstať a začať odznova. Daj mi silu byť dobrým, poctivým a čestným vinohradníkom v tvojej vinici.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
