Kontakt
28. nedeľa v období „cez rok“ – rok A
Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: „Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!“ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: „Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.“ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: „Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?“ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: „Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte, ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“
Mt 22, 1- 14
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Existujú dva spôsoby, ktorými sa oznámi človekovi, aby sa dostavil na určené miesto: predvolanie a pozvanie. Predvolanie je úradný dokument, ktorý oznamuje občanovi, aby sa dostavil na dajaký úrad. Pozvaním oznamuje pozývajúci láskavou formou pozývanému, že rád by ho videl a stretol sa s ním pri určitej slávnostnej príležitosti. Kým predvolanie je donucovacím dokumentom, pozvanie rešpektuje slobodu človeka, ktorý sa môže, ale aj nemusí, preň rozhodnúť.
Kráľ v dnešnom podobenstve pozýva ľudí na svadbu svojho syna a necháva im slobodnú voľbu pri rozhodovaní. Na druhej strane však dúfa, že pozvanie neodmietnu. Dúfal však zle, lebo pozvaní odmietli sa na svadbe zúčastniť.
Ježiš týmto podobenstvom chcel riešiť veľmi dôležitý problém, že vôľa Božia je spasiť všetkých ľudí prostredníctvom jeho Syna. Kráľom je Boh, synom je Ježiš Kristus a pozývaní sú všetci ľudia s ich rozličnými postojmi ku spáse. Na prvý pohľad by sme mohli mať dojem, akoby Ježišovi záležalo iba na spáse svojich obľúbencov, a keď tí ju odmietli, potom príde rad aj na tých z ulice. Odpovedať môžeme tým, že Boh je úplne slobodný v rozdávaní svojich darov, preto dá jednému viac, inému menej. Je však jasné, že od jedného bude požadovať viac, od druhého menej. V každom prípade však rešpektuje slobodu človeka, ktorý za svoje rozhodnutie bude niesť následky.
Z iného pohľadu by sme zasa mohli povedať, že na prvom stupni Boh pozýva k spáse človeka na rovine svedomia. Je to tzv. prirodzený zákon v ňom. Ak podľa neho žije, Boh mu prichádza na pomoc v druhom stupni, ktorý sa volá milosť pomáhajúca. Je to vnútorný hlas, ktorým Boh volá človeka, aby urobil rozhodujúci krok ku spáse. Ale aj v tomto prípade rešpektuje jeho slobodu a pripúšťa, že Boží hlas v sebe môže úplne zahlušiť. Ak to však neurobí, prichádza tretí stupeň, cez ktorý človek vedome prijíma Boha a prostredníctvom jednotlivých sviatostí mu dáva milosť posväcujúcu. To sú tie biele šaty z podobenstva, ktoré znázorňujú Boží život v duši človeka.
Tu by ale ktosi mohol namietať, že akoby tu bola potlačená Božia všemohúcnosť, lebo on veľmi dobre vie, ktorí ľudia budú ochotní spolupracovať s jeho milosťou, a ktorí nie. Tak sa tu naskytá otázka: O akej slobode človeka tu hovoríme? Je pravda, že Boh to všetko vie, ale jeho vedomosť nemá vplyv na ľudskú slobodu. A ak budú jedni spasení a iní zatratení, tak to nebude preto, že Boh o tom vedel, ale preto, že títo ľudia sa tak slobodne rozhodli. Aj keď Boh ich rozhodnutie od večnosti predvídal, žiaden človek nebude môcť povedať: Ja som chcel byť spasený, ale Boh to nechcel.
Teraz sa celkom jednoducho pozrime, ako ľudia v praxi reagujú na Božie pozvanie:
Ľahostajní – nie sú proti Bohu, ale nemajú čas. V podobenstve ich predstavujú tí, ktorí miesto pozvania šli na pole alebo za obchodmi.
Povrchní – tí sa iba naoko hlásia k Bohu, ale nezáleží im na tom, ako žijú. Tých predstavuje muž bez svadobného rúcha.
Nepriatelia – zmyslom života týchto ľudí je bojovať proti Bohu, Cirkvi, kresťanom… V podobenstve ich vystihujú tí, ktorí pozabíjali kráľových sluhov.
Túžiaci po spáse – títo si priznávajú svoju úbohosť a nehodnosť, ale s vďakou prijímajú Božie pozvanie. To sú pozvaní z ulíc, ktorí prišli na svadbu a obliekli si aj predpísané rúcho.
Do ktorej skupiny sa zaradím ja? Túžim úprimne po spáse alebo iba hrám pred Bohom a ľuďmi akési divadlo o mojej zbožnosti a svätosti?
Legenda hovorí, že istý starec kálal na jednom vrchu drevo, ktoré si potom naložil na plecia a kráčal domov. Prešiel kus cesty a bol pod ťarchou dreva tak unavený, že zložil nošu a žiadal smrť, aby si po neho prišla. Smrť sa
o krátku chvíľu naozaj dostavila a pýtala sa, čo si starec žiada. On odpovedal: Prosím ťa, pomôž mi zdvihnúť nošu na plecia. Vidíte, ako človek napriek ťažkostiam, chorobám a problémom lipne na živote?
Aj my máme lipnúť na večnom živote, a preto nás Ježiš každú nedeľu pozýva na svadobnú hostinu sem, do kostola. Radi prijímajme jeho pozvanie a vždy odchádzajme od oltára s prosbou, aby sme sa raz po smrti dostali na večnú hostinu v nebi.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
