Vo svetových náboženstvách môžeme pozorovať zaujímavé javy. V Izraeli v sobotu, kedy je tam sviatočný deň, nesmie ortodoxný veriaci zapnúť televízor, rozhlas a v reštauráciách sa podáva iba kóšer strava. Ak by nedodržal predpisy sviatočného dňa, ťažko by zhrešil. V arabských krajinách zasa moslimovia prísne dodržiavajú predpis nepožívať bravčové mäso, nepiť alkohol, ale podnikať samovražedné útoky, to mnohým ľuďom až tak nevadí. V Indii, hoci je tam veľká bieda a hlad, nesmie sa jesť hovädzie mäso, ale v prenasledovaní niektorých menšín alebo iných náboženských skupín sa hriech nevidí. Títo ľudia chcú prejaviť lásku k Bohu, ale k blížnym je to ťažké. Množstvo atentátov a bombových útokov v týchto krajinách nás o tom presviedča.

To, čo Ježiš povedal v dnešnom evanjeliu, je nesmierne vážne: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci. Pán chce týmto prikázaním zdôrazniť, že láska je viac ako zákony.

Doznajme si však, že my sme slovo láska akosi sprofanizovali, a teda mi iste dáte za pravdu, že je najužívanejšie, ale aj najzneužívanejšie. Napríklad, označujú sa ním aj sexuálne vzrušenia, ktoré nehľadia na dobro blížneho, ale na vlastné ukojenie. Avšak najnebezpečnejšia maska lásky spočíva v tom, keď si niekto myslí, že oslava lásky, modlitba lásky, ho oslobodzuje od činov lásky. Táto maska lásky je aj preto nebezpečná, lebo si človek vlastne neuvedomuje jej nebezpečenstvo. Na jednej strane vychvaľuje lásku, ale na druhej strane nepohne ani prstom, aby pomohol konkrétne trpiacemu človekovi. Pritom zabúda na to, že jeden krásny čin je cennejší, ako tisíce hymien na lásku. Tak sa stáva, že u mnohých ľudí je láska iba prázdna, otrepaná a nezaujímavá fráza. Ako viera bez skutkov je mŕtva, tak aj láska bez obetí je prázdna. Iba vtedy je krásna a účinná, keď je živá a konkrétna. Iba vtedy môže strhávať a podmaňovať si iných. Pekným príkladom sú prví kresťania, ktorí dobývali svet nie zbraňami, ale láskou. Ježiš vyjadril túto skutočnosť v podobenstve O milosrdnom Samaritánovi. Lásku mu neprejavil ani kňaz, ani levita, ale Samaritán, ktorým Židia nadovšetko pohŕdali. On sa mu stal opravdivým blížnym.

V duchu sa teraz možno spýtame Ježiša: Pane, čo je teda láska? To, čo sa ospevuje, filmuje, opisuje, ponúka? A možno sa posťažujeme, že sme už tak vo vnútri sklamaní z prejavov lásky, že ťažko uveríme v opravdivú lásku. Ježiš by nám odpovedal, že láska je obeta: Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. A iba láskou môžeme dať svetu ten najpresvedčivejší dôkaz o existencii Boha. Možno sa nám tieto slová ťažko počúvajú a v duchu si posťažujeme: Pane, ako ťa mám milovať, veď už moje srdce patrí môjmu manželovi, manželke, deťom, otcovi, matke…!? Ježiš však chce v dnešnú nedeľu povedať, aby sme tým istým srdcom milovali aj Boha. Lebo láska k najbližším je odleskom a zjavením Božej lásky. Láska k Bohu a k blížnemu patria spolu. Netreba deliť srdce, netreba rozdeľovať lásku, ale treba všetko spojiť v jednej láske, ako to urobil aj Ježiš.

Buďme úprimní: Neskrýva sa za týmito našimi otázkami iba pretvárka? Nemusíme úprimne konštatovať, že láska v našom živote je iba vonkajší manéver, pričom úprimne nemilujeme ani Boha, ani blížneho, ale iba seba? Keď je človek v koncoch a nevie, čo povedať, obyčajne povie: Ja sa predsa modlím. Dobre, zmyslom oslavy Boha je modlitba, ale nemôže sa stať iba náhradou za krásne činy.

V synagóge na modlitbách sa mali zúčastňovať viacerí rabíni, ale jeden z nich často chýbal. Keď sa to už zdalo byť iným čudné, pýtali sa navzájom: Kde chodí? Do neba…, ktorýsi z nich odpovedal. Ale netáraj, veď ja si to zistím, povedal ďalší. Vytratil sa z modlitebne a šiel k domu, kde rabín býval. Sledoval ho, ako si oblieka pracovné rúcho, vzal vrece a naplnil ho drevom. Potom kráčal do domu, kde ležala chorá žena, zakúril jej a obstaral všetko, čo potrebovala. Potom odišiel domov. „Špeh“ sa vrátil do synagógy a rabín sa ho spýtal: Tak čo si zistil? Chodí do neba? Ešte vyššie, odpovedal rabín.

Povzbuďme sa na tomto príklade a zapamätajme si, že ten, kto opravdivo miluje Boha, miluje aj blížneho a ten, kto opravdivo miluje blížneho, miluje Boha. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon a Proroci.