Rozprávka hovorí o huslistovi, ktorý tak prekrásne hral, že ľudia, čo ho počuli hrať, začali automaticky tancovať. Raz, keď hral a ľudia tancovali, išiel okolo hluchý človek, a keď ich videl, povedal, že sú šialení, lebo skáču bez ladu a skladu.

Svätodušné sviatky sa nazývali sviatkami narodenia Cirkvi. V deň, keď na apoštolov zostúpil Duch Svätý, prijalo krst asi tritisíc ľudí z Izraela a okolitých krajín, ktorí boli v Jeruzaleme na púti. Oni sa stali prvými členmi Cirkvi, ktorú viedol apoštol Peter, prvý pápež.

Iste aj im sa mnohí čudovali, čo robia a inak tomu nie je ani dnes. Mnohí sa nám čudujú, že patríme do Cirkvi, pokladajú nás za zaostalých a nemoderných. Podobajú sa na hluchého človeka z rozprávky, ktorý nechápal tancujúcich, lebo nepočul krásnu hudbu. Títo ľudia nepoznajú Cirkev, a preto nevedia pochopiť, prečo do nej patríme. Dnešný sviatok nám chce ukázať krásu a hodnotu Cirkvi, ktorá sa začala rozrastať po zoslaní Ducha Svätého. Chce nám povedať, čo pre nás Cirkev znamená a čo nám ponúka.

Pekne o nej hovorí svätý Pavol: Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci ich je mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. Čo plynie z Pavlových slov? Člen Cirkvi nie je zmanipulovaná osoba, ale suverénny jedinec, ktorý od Boha dostal jedinečné dary a poslanie. Tu sa vlastne potvrdzuje to, čo sme počuli v 2. čítaní, že ľudia dostali od Boha rozličné dary, služby a sily.

Niekto dostal dar modlitby, preto sa dokáže s láskou modliť. Má radosť z každej chvíle, ktorú prežije v rozhovore s Bohom. Modlitba je bytostnou súčasťou jeho života.

Iný dostal dar charity, preto vie iným s láskou pomôcť, navštevuje chorých a opustených, je trpezlivý a obetavý.

Ďalší dostal dar múdrosti, preto dokáže iných s láskou poučiť, vysvetliť im nepoznané, a preto sa neustále vzdeláva pre svoje potešenie a pre dobro bratov a sestier.

Niekto dostal dar organizovať, ktorý využíva tak, že vytvorí a zrealizuje veľa náboženských, kultúrnych alebo športových podujatí.

Ďalší má dar uzdravovať, dostal od Boha schopnosti, že dokáže napríklad naprávať chrbtice, masírovať, používať liečivé rastlinky…

Sú aj takí ľudia, ktorí dostali dar humoru, a tak dokážu prinášať do svojho prostredia smiech, radosť a pohodu.

Každý z nás dostal nejaký talent, ktorý nechce Cirkev v nás potláčať, ale naopak, chce, aby ho každý rozvinul v čo najplnšej miere a štedro používal pre dobro svoje, aj svojich blížnych. Duch Svätý je jedinečný v tom, že dokáže v Cirkvi tieto dary spojiť do jedného, krásneho, živého tela, v ktorom je každý kresťan potrebný a nezastupiteľný. Preto sa v Cirkvi môžu realizovať ľudia všetkých typov aj spoločenských postavení. Ale každý si má pritom s pokorou uvedomiť, že svoj talent nedostal len pre seba, ale predovšetkým pre dobro druhých. Má si uvedomiť, že jeho život len vtedy má zmysel, keď ním oslavuje Boha a prináša radosť iným.

Zamyslime sa v tejto chvíli nad sebou a v duchu sa pýtajme: Dokážem sa so svojimi schopnosťami podeliť aj s inými? Cíti to farské spoločenstvo, v ktorom žijem? Napĺňa ma radosťou, keď rozdávam iným niečo zo seba? Nepatrím vari k tým, ktorí myslia len sa seba a vidia iba seba?

Istý kňaz si všimol, že farník, ktorý pravidelne chodieval do kostola, začal akosi ochabovať. Preto sa rozhodol ho v jeden nedeľný večer navštíviť. Našiel ho sedieť vo veľkej hale pred krbom. Farár ani nepozdravil, mlčky pristúpil ku krbu, lopatkou zobral jeden uhlík a položil ho vedľa. Potom si mlčky sadol a uhlík pozoroval. Ten začal postupne chladnúť, až napokon očernel. Aj farník všetko pozoroval a napokon kňazovi povedal: Viem, čo mi chcete povedať. Keď sa človek odtrhne od celku, kde planie oheň ku Kristovi, kde sa ľudia navzájom zapaľujú, človek ľahko vychladne.

Tak je tomu aj s darmi Ducha, ktoré sme dostali. Ak ich nevyužívame pre dobro seba a druhých, vychladneme a naše dary sa stratia. Prosme preto Ducha Svätého, aby sme dobre pochopili dnešné Božie slovo, aby sme boli vždy užitoční farnosti aj Cirkvi a pracovali pre dobro svoje aj blížnych.