Žijeme vo svete, ktorému kraľujú rôzne symboly. Už dieťa pozná farby obľúbeného futbalového klubu a jeho znak. Poznáme rozličné skratky a presne vieme, čo znamenajú a symbolizujú. Profesori pomáhajú žiakom, aby si lepšie zapamätali učivo cez symboly, znaky a skratky.

Aj v tieto dni naše mestá a obce sú plné symbolov. Všade vidíme rozžaté vianočné stromčeky, zvončeky, vločky, vetvičky, hviezdy…, ktoré doslova hýria pestrými farbami. Každý zavítal do svojho domova, podáva sa ryba a šalát, rozbaľujú sa vianočné darčeky. Všetko berieme ale akosi automaticky… Zamysleli sme sa niekedy nad tým, čo to všetko symbolizuje?

Možno jednoducho povieme, že svetlá osvetľujú tmu nášho sveta a dary spĺňajú naše túžby a želania. Lenže tieto symboly splnia svoj význam až vtedy, keď vyrozprávame, ale aj pochopíme vianočný príbeh. Príbeh o tom, ako po stáročia ľudia čakali Mesiáša, ktorý napokon prišiel ako najväčší dar svetu, ako svetlo, ktoré osvetľuje tmu sveta.

Vianočný príbeh by sme najprv mali vyrozprávať sami sebe, ako v našom prostredí, v našom svete, ktorý bol často znehodnotený a opustený, sa zrodil nový život. Potom by sme ho mali vyrozprávať tým, ktorí žijú okolo nás a dať im nádej, ktorú tak veľmi potrebujú. Ale zvlášť by tento príbeh mali vyrozprávať rodičia deťom, lebo je to najkrajší príbeh na svete, príbeh o tom, ako Boh začal nový život uprostred nás. Len týmto príbehom, touto skutočnosťou, odhalíme stratený zmysel vianočných sviatkov a darčekov. Najcennejším a najvzácnejším darom je Ježiš Kristus, jeho pokoj a láska. Najštedrejším darcom je Boh Otec, ktorý nám dáva seba samého vo svojom Synovi.

Počas života nám hrozí nebezpečenstvo, že dostaneme toľko darov, až preplnia náš dom, byt, ale aj život. Pozrime sa len do našich skríň, do pivníc a zistíme, že sú preplnené nepoužívanými a doslova mŕtvymi vecami – čakajú na pretriedenie a vyhodenie. Koľko takýchto darov sme dostali alebo si ich sami kúpili, a pritom sme ich ani nepoužili!? Tieto dary sú zastrčené kdesi v tmavých kútoch izieb alebo na povalách domov. To sa však ľahko môže stať aj s Darom od Boha. Bohužiaľ, mnohí ľudia Ježiša vyhostili zo svojho života, lebo nemá pre nich žiadne použitie, žiadnu cenu, nehrá v ich živote žiadnu úlohu. To je však obrovská chyba.

Pozrite, ak nechcem vidieť, zahodím okuliare, alebo si dám vylúpiť oči. Ale nebol som stvorený preto, aby som videl? Ak nechcem chodiť, môžem odhodiť topánky alebo si dať amputovať nohy. Nebol som však stvorený preto, aby som chodil? Ak nechcem žiť v Božom svete, môžem žiť aj bez Krista. Nebol som však stvorený preto, aby som žil v jeho svete? Chápeme, akú chybu robia ľudia, pre ktorých Kristus nemá žiadny význam, žiadne použitie? Sú proti tomu, na čo boli stvorení a pracujú vlastne proti plánom Stvoriteľa.

Nepatrím k nim aj ja? Nestali sa pre mňa vianočné symboly iba akýmsi folklórom, bez vnútorného náboja, bez akéhokoľvek významu? Verím pevne, že Boh je najštedrejší darca a Ježiš je najvzácnejší dar?

V Holandsku stojí starý kostol, keď doň ľudia vstúpia, najskôr sa uklonia pred bielou stenou vo vnútri, až potom si sadnú. Nikto nevie, prečo to robia, ale robí sa to už dlhé, predlhé roky a zvyk sa traduje z generácie na generáciu. Jedného dňa sa rozhodlo, že sa očistia steny kostola. V priebehu prác odhalili stopy malieb pod bielym náterom. Veľmi opatrne začali stenu čistiť a odkryli stáročia starú maľbu Ježiša Krista na kríži. Hoci si už obraz nikto nepamätal, nepísalo sa o ňom v žiadnej literatúre, predsa znak úcty sa zachoval a veriaci sa konečne dozvedeli, prečo sa klaňali pred čistou bielou stenou.

Dnes je Kristus medzi nami a našou úlohou je urobiť sebe aj iným kresťanské Vianoce, každému odhaliť ich pravý a podstatný význam. Treba ľuďom vysvetliť symboly Vianoc, a tiež ich presvedčiť, že najcennejším darom, najjasnejším svetlom sveta je Ježiš, ktorého nám poslal najštedrejší darca – Boh.

Majme lásku ku všetkým! Nech táto láska rastie zo dňa na deň, aby sme si zaslúžili veľké vyznamenanie, ktoré pripol pohanský svet na hruď prvých kresťanov: Pozrite, ako sa milujú!