Zjavenie Pána- rok A
Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ,A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.’“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
Mt 2, 1- 12
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Každý človek rieši denno-denne množstvo problémov. Niektoré sú väčšie, iné menšie ale prídu aj také, s ktorými si nevie dať rady. Vtedy mnohí ich riešia tak, že vstúpia do chrámu, kľaknú si a modlia sa. Možno sami máte skúsenosť, že po takom kroku sa problémy vyriešia k najväčšej spokojnosti a vy ste zároveň pochopili, že pomohla vaša viera.
Ktosi by mohol namietnuť, že dnešná viera je omnoho slabšia, ako v minulosti, kedy ľudia boli viac zžitý so zemou, s prírodou a vo všetkom videli silu všemohúceho Boha. Chodievali na púte, konali procesie počas Krížových dní do polí a viníc. Alebo by si mohol niekto myslieť, že za čias Krista, keď ľudia videli jeho divy a zázraky, mali predsa jednoduchší prístup k viere. Myslím však, že ľudia sa nemenia, a aj v časoch Krista, aj v nedávnej minulosti, mali problémy s vierou.
Presviedčajú nás o tom aj dnešní svätci – traja mudrci z východu, ktorí túžili vidieť Mesiáša. A viete, prečo sa na nich nezabudlo? Mali pevnú a neochvejnú vieru, ktorá ich hnala z ďalekých krajín, aby sa poklonili Kristovi. Veď mohli zostať doma a poslať poslov, čo by tiež bolo úžasné gesto! Však oni idú osobne, aj napriek problémom vtedajšieho cestovania, aj napriek nebezpečenstvám, ktoré na takej dlhej ceste hrozili. Boli presvedčení, že proroci ani hviezda, neklamú. Ich viera víťazí aj v Jeruzaleme, keď obyvatelia mesta sa čudujú, že sa mal narodiť kráľ. Oni poznajú iba Herodesa a v jeho paláci sa predsa dedič nenarodil. Aj tu sa mohla ich cesta skončiť. Lenže viera ich vedie aj o 8 kilometrov ďalej, kde v jednej betlehemskej maštali nájdu obyčajné dieťa, zavinuté v plienkach, ležiace v jasliach a obklopené jednoduchými ľuďmi. A vtedy oni, múdri a vážení muži, si kľakajú pred obyčajné dieťa a dávajú mu kráľovské dary. Lenže ani tam sa nekončí ich viera. Poslúchnu a dajú na slová anjela - inou cestou sa vracajú domov, aby neublížili novonarodenému dieťaťu.
Povedzte, nie sú pre nás títo mužovia vzorom v pevnej a neohrozenej viere? Uvedomujeme si, že hoci žili pred 2000 rokmi, museli za vieru bojovať a obhájiť si ju? Preto aj nás v dnešný deň pozývajú, aby sme uvažovali nad otázkou, aká je moja viera?
Mons. Viliam Judák v knihe Úsvit nového dňa v úvahe Viera – nenahraditeľná hodnota (str. 13-14), píše: Možno pre vás nie je novinkou, že v ostatných rokoch vedci získali značné množstvo dôkazov, že medzi vierou a fyzickým zdravím existuje priama súvislosť. Z výsledkov dvoch anglických štúdií vyplýva, že pravidelní návštevníci bohoslužieb trpia zriedkavejšie na rozličné choroby, počnúc vysokým krvným tlakom a končiac tuberkulózou, ako tí, ktorí do kostola nechodia. Príčina tohto javu dosiaľ nie je objasnená. Podľa Dr. Jeffreyho S. Levina aktívna účasť človeka na náboženských obradoch mu poskytuje spoločenskú oporu, obmedzuje účinky stresu a nabáda ho do dodržiavania správnej životosprávy. „Nie je však vylúčené,“ poznamenáva, „že odolnosť organizmu proti chorobám upevňuje optimizmus a najmä nádej na spasenie."
Potvrdzuje to aj prieskum uskutočnený medzi vojnovými veteránmi v Durhame, podľa ktorého starší muži veriaci v Boha trpeli depresiami oveľa zriedkavejšie ako ostatní vyslúžilci. Pozornosť v odborných kruhoch vyvolal aj experiment anglického kardiológia Randolpha C. Byrda, ktorý požiadal dobrovoľníkov z radov pacientov nemocnice v San Franciscu, aby sa denne modlili. Keď porovnával výsledky liečby so skupinou pacientov, ktorí sa nemodlili, bol prekvapený: prvá skupina potrebovala päťkrát menej antibiotík ako druhá skupina nemodliacich sa ľudí a zaobišla sa bez dýchacích prístrojov. Z toho doktor Byrd vyvodil záver: „Viera v Boha a dlhý život bez zdravotných ťažkostí sa vzájomne podmieňujú.“
Potvrdzuje to aj Adolf Adam, osemdesiatročný pastorálny teológ a vedec z oblasti liturgie v Mainzi, ktorý napísal malú knižku o starobe, kde okrem iného uvádza: „Kto v starobe sa pozerá na svoj život očami viery, napĺňa sa silnou a posilňujúcou dôverou milosrdného Boha, do toho prúdi z viery a modlitby vnútorná sila, ktorá ho napĺňa napriek ťažkostiam staroby radosťou.“
Keď niekto pozná, že existuje sila, ktorá lieči, keď niekto na vlastnom tele cíti silu modlitby, silu viery, vtedy sa dvere jeho života otvorili. Tento človek je presvedčený: Boh nie je iba idea, je skutočne i Bohom. A ja som – kdekoľvek a kedykoľvek – v jeho dobrých rukách a on má vedie po ceste k večnosti.
To, čo vedci tvrdia o starých, modliacich sa ľuďoch, rovnako platí aj pre mladých. Nedajme si vziať vieru, nezapierajme ju, hoci máme s ňou problémy. Tie však, s Božou pomocou, dokážeme prekonať. Prosme, aby bola taká silná a jednoznačná, ako ju mali dnešní traja svätci.