Kontakt
3. pôstna nedeľa – rok B
Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš. Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.
Jn 2, 13- 25
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Každý z nás si váži dom, v ktorom býva, lebo nám pripomína ťažkú robotu pri jeho výstavbe alebo veľké peniaze, ktoré sme museli zaplatiť pri jeho kúpe. Snažíme si ho zveľaďovať vkusným nábytkom a inými vhodnými doplnkami, aby život v ňom bol pokojný a príjemný.
Ježiš si tiež vážil dom v ktorom býval jeho Otec, a teda, patril aj jemu. Keď však do neho vstúpil, zistil, že chamtiví ľudia ho premenili úplne na niečo iné, ako mal pôvodne slúžiť. Našiel v ňom peňazomencov a predavačov, ktorých odtiaľ jednoducho vyhnal. Svoj čin odôvodnil slovami: Nerobte z domu môjho Otca tržnicu! Vykonal to kvôli Otcovi, čím chcel naznačiť, že jeho dom si treba vážiť a každý, kto doň vstúpi, má sa tam Bohu klaňať a nie ho znesväcovať.
Chrám v dnešnej dobe má tiež veľkú hodnotu, lebo je Božím domom a miestom modlitby. To, že je Božím domom a Kristus je tu prítomný v Eucharistii, snáď ani netreba dajako zvlášť pripomínať a rozoberať. Túto skutočnosť nám na mnohých miestach potvrdzuje Sväté písmo, keď nám približuje Ježiša, ktorý pri Poslednej večeri pred očami svojich učeníkov premenil chlieb a víno na svoje Telo a Krv. Tak sa to deje aj v dnešných časoch a bude sa diať až do skončenia sveta. Ježiš Kristus je v našich katolíckych chrámoch prítomný vo Svätostánku a čaká nás, aby nám pomohol a pookriali sme v jeho blízkosti.
Chrám je však aj miestom modlitby, na čo by už niekto mohol reagovať, že modliť sa predsa môžeme všade, a tak modlitba sa stáva platná na každom mieste. Iste, že toto tvrdenie je pravdivé, ale v Božom dome sú splnené všetky predpoklady, aby naša modlitba bola sústredená, nábožná a pozorná. Je tu patričné ticho, príjemná atmosféra, doslova svätá zem, na ktorej človek stojí tvárou v tvár Bohu. Práve na túto skutočnosť pozabudli peňazomenci a predavači, ktorí si z chrámu chceli urobiť obchod a miesto pre kšefty. Zaujímavo pôsobí aj fakt, že nikde vo Svätom písme nezaznamenávame skutočnosť, že by Ježiš niekoho naháňal do chrámu, ale to, že z neho vyháňal tých, ktorí ho znesväcovali, je tam zachytené. Záznam urobil apoštol Ján, ktorý bol očitým svedkom tejto udalosti.
Skúsme sa preto vo svetle príbehu z evanjelia zamyslieť nad tým, čo pre mňa znamená kostol? Správam sa v ňom, ako v Božom dome? Uvedomujem si, že tam stojím tvárou v tvár pred nebeským Otcom? Keby v tejto chvíli tu stál Ježiš s bičom v ruke, dovolil by mi tu zostať?
Myslím, že všetci v tejto chvíli, musíme si doznať, že až príliš často sa podobáme oným kupcom z evanjelia a nie vždy dobre chápeme význam kostola. Pre nás sa mnohokrát stal akýmsi obchodným domom, v ktorom nám Pán Boh má predať zdravie, šťastie, úspech, požehnanie…, za modlitby, omše, ružence… Svätí majú za nás orodovať za kytičku kvetov, mincu v pokladničke, sviecu alebo polhodinové kľačanie pred ich sochou či obrazom. My, bohužiaľ, si myslíme, že akonáhle sa pomodlíme, Boh nás už musí vypočuť, svätí musia orodovať, lebo ak to neurobia, prestaneme sa k nim modliť, poprípade si vyberieme iných svätcov a skúsime šťastie u nich. A práve v takej chvíli sa podobáme predavačom, ale nesmieme zabudnúť, že Ježiš ich z chrámu vyhnal.
Čo teda máme robiť? V prvom rade dať svojím správaním najavo, že pre nás je chrám naozaj Božím domom. Ďalej je potrebné prejaviť skutočnosť, že chrám je pre nás miestom modlitby. Ale nie takej, za ktorú hneď čakáme Božie vypočutie, ale tej, ktorou sa Pán na Olivovej hore obracal k Otcovi: Otče, nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!
Istý jazykovedec, profesor na Vysokej škole, pri skúmaní pôvodu slov navštívil aj lazy a stretol sa tam so starým bačom. Ten sa ho spýtal, koľko rokov chodil do školy. Jazykovedec odpovedal, že celkom osemnásť, lebo toľko spolu trvá základná, stredná aj vysoká, ale neustále sa musí vzdelávať, veľa čítať a navštevovať rozličné sympóziá a semináre. Prekvapený bača reagoval: Vy ale musíte mať tupú hlavu, lebo ja som chodil iba päť a všetko chápem.
Nám všetkým je jasné, že keď sa profesor učil toľko rokov, má v hlave „bystrý rozum“. Pri čítaní tohto príbehu ma napadlo, že v podstate takto reagujú aj mnohí naši „veriaci“ v súvislosti s kostolom: Mne stačí ísť do kostola na veľké sviatky – Vianoce a Veľkú noc. Pritom si myslia, že majú „bystrý rozum“, ako onen bača, čím tým zbožnejším odkazujú: Vy ale musíte mať „tupú dušu“, keď toľko musíte chodiť do kostola, na spoveď, adorácie…
Dajme si v dnešnú nedeľu predsavzatie, že radšej chceme mať v očiach iných „tupé duše“, akoby sme mali zanevrieť na nášho nebeského Otca. Radi chodievajme do chrámu, stretávajme sa v ňom so živým Kristom a pravidelne čerpajme všetky dary a milosti, ktoré nám v ňom ponúka.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
