Všetci, čo sa radi zúčastňujete rozličných festivalov alebo športových podujatí, určite sa tešíte na vyvrcholenie podujatia, lebo vtedy vystúpi najlepšia skupina, odohrá sa najhodnotnejšie predstavenie alebo sa predstaví najlepší športovec…

Čosi podobné zažívame aj v našom náboženstve. Vieme, že vrcholným bodom Starozákonného zjavenia je uzavretie zmluvy medzi Bohom a ľuďmi na hore Sinaj. Predtým ale Pán prikázal Mojžišovi, aby všetok ľud leviticky očistil, posvätil a postavil ho do určitej vzdialenosti od vrchu. Keď nastal tretí deň, začalo sa blýskať a hrmieť, celý vrch bol zahalený v dyme, lebo Pán zostúpil v ohni. Mojžiš sa rozprával s Bohom, ktorý mu odpovedal v hrmení. Túto scénu výstižne opisuje Kniha Exodus 20, 18–21: Všetok ľud pozoroval hrmenie a blesky, zvuk rohov a dymiaci vrch, chvel sa od strachu a vzďaľoval sa a Mojžišovi povedal: „Ty nám hovor a budeme ťa počúvať. Nech s nami nehovorí Boh, aby sme nepomreli!“ A Mojžiš odpovedal ľudu: „Nebojte sa, veď Boh prišiel preto, aby vás skúšal, aby ste sa ho báli a nehrešili.“ Ľud však ostal stáť obďaleč a Mojžiš sa priblížil k mraku, v ktorom bol Boh.

Tento úryvok vystihuje skutočnosť, že keď sa všemohúci Boh priblíži vo svojom majestáte k človeku, ten pocíti strach. Pekne je tu vystihnutá aj bázeň starozákonného ľudu pred Bohom, ktorý cíti jeho majestát, je presvedčený, že sa k nemu nemôže celkom priblížiť, počuť a vidieť ho, lebo sa boji, aby neumrel.

Boh však vie o pocitoch človeka a chce mu vyjsť maximálne v ústrety. Preto v prvom čítaní sme počuli jeho rozhodnutie: Vzbudím im proroka spomedzi ich bratov, ako si ty, svoje slová vložím do jeho úst a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem. Z Božej predpovede vidno, že mal prísť väčší prorok, ako Mojžiš, v ktorého ústach bude Božie slovo. Evanjeliá iba potvrdzujú, že Boh dodržal svoje slovo a poslal na svet Syna: Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom. Preto keď vykonal očistenie od hriechov, zasadol po pravici velebnosti na výsostiach; a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil než oni.

Dnešné evanjelium hovorí: V sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ Poslucháči veľmi rýchlo postrehli rozdiel medzi učením zákonníkov, farizejov, saducejov a Ježišom Kristom.

Aj my sa doslova v živote predierame húštinami slov. Existujú rozličné náuky, filozofické smery, diskusné krúžky, ktoré však väčšinou zasahujú iba rozum, aby zlákali ľudí na svoju stranu. Ježišovo slovo však zasahuje srdce človeka, pričom prebúdza jeho záujem a častokrát rúca ľudské istoty, pričom vkladá do srdca nepokoj. Ale napokon po tomto mocnom učení, nasleduje aj sila činu, keď pohrozí nečistému duchu: Mlč a vyjdi z neho! A on, hoci človekom ešte mocne zalomcuje, poslúchne Krista a vyjde z neho.

Ježiš svoje mocné slová potvrdzuje veľkými činmi, a tak dokazuje, že on je tým sľúbeným prorokom, o ktorom rozprával Mojžiš. A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine. My k tomu smelo môžeme dodať, že aj po celom svete. Jeho príchodom nastal v dejinách zlom, lebo keď starozákonný ľud prosil, aby Boh k nim nehovoril, my dnes voláme: Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia. Keď starozákonný ľud sa bál k Bohu priblížiť, vidieť jeho tvár a vysloviť jeho meno, ľud Nového zákona sa hrnul k Ježišovi, a aj cudzinci ho chceli vidieť. A keď spoznali jeho mocné slová a veľké činy, volali: Veľký prorok povstal medzi nami a: Boh navštívil svoj ľud.

My, ktorí žijeme dvetisíc rokov po Ježišovom pozemskom živote, máme uľahčenú situáciu, lebo veľmi dobre poznáme jeho učenie, mocné divy a zázraky. Poznáme aj vyvrcholenie jeho diela – zmŕtvychvstanie, ktoré dáva zmysel nielen nášmu životu, ale aj smrti. Buďme však úprimní: Hoci toto všetko poznáme, žijeme podľa toho? Vidno na nás, že opravdivo veríme v Krista a sme šíriteľmi jeho evanjelia? Aký chýr o Ježišovi vydávame medzi ľuďmi? Sme novodobými prorokmi?

Spomeňme aspoň jedného muža, ktorý bol naozaj prorokom našich čias a zjavila sa na ňom moc Boha a jeho skutky. Bol to svätý Don Bosco, ktorého reč bola mocná a dokázal čítať v ľudských srdciach ako v otvorenej knihe. Mnohé jeho predpovede sa splnili a spĺňajú… V jeho živote, ktorý sa ukončil 31.1.1888 sa nám zjavila Božia moc a dobrota, čo krásne vystihol pápež Pius XI., ktorý o ňom povedal: V jeho živote sa stalo nadprirodzené skoro prirodzeným a nezvyčajné zvyčajným…

Zišli sme sa tu ako nový Izrael pod vrchom Sinaj, kde sa máme stretnúť s Bohom. Nevidíme blesky, nepočujeme burácanie hromov, nenapĺňa nás strach… Ale mala by nás napĺňať bázeň a veľká úcta voči Bohu, ktorý je tu s nami, hovorí nám a obetuje sa za nás. Zároveň sa máme zapáliť za šírenie evanjelia, aby sme svojím životom vydávali o Ježišovi dobrý chýr, a tak sa stali novodobými prorokmi.