Kto z nás si rád neprečíta dobrú knihu? Keby som sa vás spýtal, čo najradšej čítate, hoci existujú rozličné žánre, väčšina by asi odpovedala, že romány. A smelo môžeme povedať, že najviac románov je o láske a tie majú asi ľudia aj najradšej.

Skúsili ste sa niekedy zamyslieť nad tým, kto napísal najkrajší román o láske? Nehľadajme ho v literatúre, ani v životopisoch, ani v súkromnej korešpondencii… Napísal ho Boh. Dobre počujete – Boh! Nie je to však vymyslený príbeh, ale skutočnosť, ktorá je veľme výstižne zdôraznená v dnešnom evanjeliu: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Boh nám dal z lásky vlastného Syna a celá existencia sveta a života v ňom je prejavom Božej lásky, ktorá sa naplnila a vyvrcholila v príchode jeho Syna na našu Zem.

Boh stvoril vesmír a človeka. Dal mu všetko, čo potreboval k životu: kvety, stromy, zvieratá…, nepoznal bolesť, utrpenie, smrť… Ale človek zhrešil, za čo si vyslúžil trest, no už v Raji dostal prísľub Vykupiteľa. Hoci ľudia pociťovali nesmiernu Božiu lásku, neustále ho urážali, urobili si zlaté teľa, ktorému sa klaňali, a aj napriek tomu, každý kto s vierou pohliadol na medeného hada, zostal nažive. Božia láska vrcholila, keď Abrahámovi prisľúbil potomka z jeho rodu, ktorým mal byť Mesiáš. A keď sa naplnil čas, vstúpil do hriešneho sveta Ježiš Kristus, uponížil sa, vzal na seba ľudskú prirodzenosť, stal sa jedným z nás, napokon ho pripočítali medzi zločincov a zavesili na kríž. Ako sa dajú jedným slovom nazvať tieto Božie skutky? Láska! Všetko, čo na svete je od Boha je prejav jeho lásky a to, čo nemožno nazvať láskou, pochádza od človeka. Srdce Boha stvorilo lásku, srdce človeka egoizmus.

Len sa zamyslime nad sebou. Všetko, čo je okolo nás, všetky dary, ktoré máme, berieme úplne samozrejme a pritom sme zabudli na darcu. Zatvorili sme pred ním dvere svojho srdca a pritom jeho láska k nám zostáva aj tak nekonečná. Buďme však úprimní: Koľkokrát za deň si spomeniem na Božieho Syna? Snažím sa žiť evanjelium? Neženiem sa až príliš za svetskými vecami a pritom zabúdam na nebeské? Neberiem Božie dary automaticky, až tak, že nepovažujem za potrebné sa za ne poďakovať?

Som presvedčený, že všetci teraz pociťujeme vinu a uvedomujeme si, že sme Bohu zatvorili dvere svojho srdca. Pri ľuďoch by sme čakali protireakciu, hnev alebo pohŕdanie, ale Boh taký nie je, lebo nás nesmierne miluje. Chce byť spoločníkom na ceste nášho života, pri našich námahách a bolestiach. Ba zobral aj kríž, môj kríž, obťažil sa mojimi zločinmi a nechal sa za mňa prebodnúť. Zaplatil za mňa dlh svojmu Otcovi, môjmu Otcovi. Prišiel kvôli mne, aby za mňa položil život. Povedzte, ako sa dá nazvať tento počin? Jedine a jedine láska! Ak by tieto slová počúval neveriaci človek, neveril by, že ktosi môže tak milovať a nazval by to románom. My však veríme, pevne veríme, že je to skutočnosť.

Stará legenda hovorí o tom, ako poslal Boh na svet anjela, aby mu priniesol to, čo je na svete najcennejšie. Ako tak chodil po zemi, prišiel na bojisko a videl tam veľa zabitých vojakov. Pomyslel si, že najcennejšia je krv vyliata za vlasť. Zobral z nej niekoľko kvapiek, ale pred Bohom nepochodil. Šiel teda znova na zem a ako tak kráčal popri cintoríne videl, ako nad hrobom matky plače dieťa. Pomyslel si, že táto slza bude najcennejšia, ale ani s ňou nepochodil. Musel sa znova vrátiť na zem. Celý smutný prechádzal okolo chatrče a počul z nej ston a kvílenie. Vošiel dnu a našiel na posteli ležať starca. Spýtal sa ho, čo mu je. On odvetil: Som chorý, a tak mám veľa času na premýšľanie. Rozmýšľal som nad svojím životom a prišiel som na to, koľko zla som urobil. Je mi to veľmi ľúto… Anjel zobral teda slzu tohto starca, a keď ju ukázal Pánu Bohu, zmenila sa perlu. A počul Boží hlas: Niet nič cennejšie na svete, ako kajúce slzy.

My sme sa dnes presvedčili, že Boh nás nesmierne miluje, keď poslal na svet svojho jednorodeného Syna. Zároveň sme však zistili, že naše správanie k nemu nie je vôbec adekvátne láske, ktorou nás zahŕňa. Povzbuďme sa preto na starej legende a napravme svoj postoj k Bohu slzami ľútosti. Nech zvyšné dni pôstu sa pre nás stanú dňami pokánia, ľútosti a polepšenia.