Kto z nás si rád pozorne neprečíta krásny príbeh so šťastným koncom! Človek sa teší, keď sa všetko dobre skončí, dobro zvíťazí nad zlom a ľudská zloba je porazená. Upokojujúco a príjemne pôsobí na nás aj dnešné Ježišovo posolstvo, ktoré nie nadarmo je považované za jedno z najkrajších a najpôvabnejších. Ježiš hovorí o sebe ako o Dobrom pastierovi, ktorý položí život za svoje ovce.

Podobenstvo, ktoré sme si vypočuli, je stále aktuálne. Ježišovi veľmi záleží na ovciach, preto po svojom nanebovstúpení zanechal nových pastierov – kňazov. Kňazstvo je veľký a nezaslúžený dar Božského Srdca. Len Ježiš je pravým Veľkňazom a jediným kňazom pred Bohom, ale on chcel, aby jeho kňazstvo bolo sprítomňované v každej dobe, až do skončenia sveta. On chcel, aby obeta, ktorú on, ako najvyšší a jediný kňaz priniesol Otcovi za zmierenie celého ľudského pokolenia, sprítomňovala sa nekrvavým spôsobom na našich oltároch až do skončenia sveta. Preto pri Poslednej večeri nám zanechal dar kňazstva, keď apoštolom, aj ich nástupcom, prikázal: Toto robte na moju pamiatku… Oni prví mali byť svedkami jeho náuky, zázrakov, smrti a zmŕtvychvstania, im prvým sa venoval so zvláštnou starostlivosťou, a tak ich vlastne dôsledne pripravoval na kňazskú službu.

Po Ježišovom nanebovstúpení si apoštoli vybrali spomedzi ľudu osvedčených mužov, plných múdrosti a viery, ktorí vykonávali kňazský úrad. Zo Skutkov apoštolov poznáme aj konkrétne mená: učeníci si miesto Judáša zvolili Mateja, Pavol Timoteja, Títa, Marka… A táto moc sa od apoštolských čias odovzdáva až dodnes. Ježišova túžba bola, aby ľuďom nikdy nechýbali verní služobníci oltára, starostliví duchovní pastieri, ktorých preto povoláva aj dnes.

Dnešná nedeľa nás vyzýva, aby sme aj my pozdvihli svoje hlasy k vrúcnej modlitbe, aby Pán posielal dobrých kňazov nášmu ľudu. Lebo, buďme úprimní, že prítomnosť kňazov berieme ako samozrejmosť a pritom zabúdame, aký veľký dar nám Ježiš v kňazstve zanechal. Využime aj dnešnú nedeľu, aby sme pouvažovali, ako si ceníme kňazov. Nebývajú často iba terčom posmechu, kritiky, nemiestnych vtipov a žartov? Uvedomujeme si, že tiež sú iba ľuďmi, a keď chcú obstáť na výške duchovného života, musia bojovať s mnohými problémami, a aj sami so sebou? Iste, sú aj kňazi, ktorí sa v živote potkli a padli, ale ich pády nás nemôžu zmýliť, aj keď sú často na pohoršenie. Aj napriek tomu sa pozerajme na Krista ako na náš ideál, a ak vieme o chybách jeho nehodných služobníkov, nerozširujme ich ďalej. Spomeňme si na Petra, ktorý zaprel Majstra, na Tomáša, ktorý neveril, že Kristus vstal z mŕtvych, na Šavla, ktorý prenasledoval jeho nasledovníkov… Preto za kňaza, ktorý sa dopúšťa chýb, sa o to intenzívnejšie modlime, aby sa spamätal a robil pokánie.

Pozrime sa však na kňazov aj z iného pohľadu. Prečo totiž sa zastavovať iba pri ich negatívach? Koľko horlivých kňazov má Cirkev? Skúsme podľa mena spomenúť aspoň Don Boska, Jána Vianneyho, Maximiliána Kolbeho, Filipa Neriho… A koľkých dobrých a svätých kňazov ste v živote stretli vy? Spomínate si, ako vám predstavili milujúceho a odpúšťajúceho Krista? Modlíte sa za tých, ktorí vás pokrstili, pripravili k 1. svätému prijímaniu, k birmovke, zosobášili, zaopatrili vašich rodičov alebo ich pochovali? Či ste necítili z ich správania závan Božej lásky a milosrdenstva? O svätom Františkovi Saleskom ľudia hovorievali: Keď už náš biskup je taký dobrý, aký dobrý musí byť Boh?!

Chyby sa dopúšťa ten, kto hovorí, že kvôli kňazovi nechodí do kostola, ani sa nemodlí alebo nepristupuje k sviatostiam. Kto takto rozpráva, iba ospravedlňuje svoju ľahostajnosť a schováva ju za kňaza. Vari kvôli kňazovi chodíme do kostola? Môžu nás odradiť od nášho Boha jeho chyby a nedostatky? A kto z nás je bez chyby a bez viny? Mohol by niekto z nás, hodiť do kňaza, ako prvý, kameň?

Svätý Cyprián v čase prenasledovania kresťanov posilňoval veriacich týmito slovami: Len ten sa bojí smrti, kto nepozná Krista. Keď ho predviedli pred sudcu a on nad ním vyniesol ortieľ smrti, ďakoval za to Bohu. Na popravisku si vyzliekol vrchné rúcho a na kolenách čakal príchod kata. Potom požiadal svojich služobníkov, aby mu vyplatili 25 zlatých a v kruhu svojich veriacich prijal násilnú smrť.

To je tiež obraz dobrého pastiera – kňaza, ktorý aj život položí za svojich veriacich. Takíto by mali byť všetci kňazi, ktorých si Pán zamiloval a povolal za svojich priateľov. A aby všetci boli takí, spomeňme si na Pánove slová: Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu. Osvojme si túto Ježišovu výzvu a vo svojich modlitbách pamätajme na všetkých kňazov Cirkvi, ale aj na tých, ktorí sa na túto cestu pripravujú v našich seminároch, aby im Pán dal v hojnej miere svojho Ducha, keď už ich povolal do svojej služby.